Žlna zelená (Picus viridis) je jedným z najnápadnejších a zároveň najmenej docenených vtáčích obyvateľov Slovenska. Jej prenikavý, melodický hlas sa často ozýva z parkov, lesov a záhrad, no samotného vtáka je pomerne ťažké zahliadnuť. Tento článok sa podrobne venuje rozpoznávaniu, charakteristike a hlasovým prejavom žlny zelenej, aby ste sa s týmto fascinujúcim druhom mohli lepšie zoznámiť.
Žlna zelená patrí do čeľade ďatlovitých (Picidae) a na prvý pohľad ju možno ľahko zameniť s inými druhmi ďatľov, najmä so žlnou sivou. Avšak, existuje niekoľko kľúčových znakov, ktoré vám pomôžu žlnu zelenú spoľahlivo identifikovať.
Žlna zelená je stredne veľký vták, o niečo väčší ako drozd čierny, s dĺžkou tela približne 31-33 cm a rozpätím krídel 40-42 cm. Jej hmotnosť sa pohybuje medzi 180 a 250 gramami. Dominantnou farbou operenia jejasná zelenožltá na chrbte a krídlach, ktorá jej zabezpečuje dokonalé maskovanie v listnatých lesoch a parkoch. Spodná strana tela je svetlejšia, sivasto-zelená až biela.
Hlava je charakteristická svojou výraznou kresbou. Vrchol hlavy, tzv.čiapočka, je u samcovjasne červená, zatiaľ čo u samíc je červená iba zadná časť čiapočky, predná časť je sivá až čierna. Okolo očí sa tiahne výraznáčierna maska, ktorá sa ťahá až k ušným otvorom. Pod okom a na lícach sa nachádzačierny fúz, ktorý je u samcov výraznejší a širší ako u samíc. Mladé jedince majú operenie matnejšie, menej výrazné a čiapočku s fúzmi hnedasté.
Zobák žlny zelenej je silný, dláto-vitý, prispôsobený na vŕtanie do dreva a vyťahovanie hmyzu. Je šedohnedej farby.Nohy sú silné, s ostrými pazúrmi, ktoré jej umožňujú pevne sa držať na stromoch a pohybovať sa po kôre.Chvost je stredne dlhý, tuhý a slúži ako opora pri šplhaní po stromoch.
Najčastejšie si žlnu zelenú mýlime so žlnou sivou (Picus canus). Žlna sivá je menšia a štíhlejšia, s kratším krkom. Najvýraznejším rozlišovacím znakom je všakčierna maska, ktorá je u žlny zelenejvýrazná a kontrastná, zatiaľ čo žlna sivá ju nemá. Čiapočka žlny sivej je u oboch pohlaví červená, no o niečo bledšia ako u samca žlny zelenej. Operenie žlny sivej je celkovo sivšie, menej zelené ako u žlny zelenej. Hlasové prejavy oboch druhov sú tiež odlišné, čo je dôležitý identifikačný znak, najmä v hustom poraste.
Let žlny zelenej je vlnkovitý, typický pre ďatlovité vtáky. Strieda krátke mávanie krídlami s fázami plachtenia so zatvorenými krídlami. Pri lete sa často ozýva charakteristickým hlasom. Na stromoch sa pohybuje šplhaním, pričom sa opiera o tuhý chvost a silné nohy. Často sa pohybuje aj po zemi, kde hľadá potravu, najmä mravce.
Žlna zelená je stály vták, ktorý sa vyskytuje v Európe a západnej Ázii. Na Slovensku je rozšírená po celom území, od nížin až po horské oblasti, s výnimkou najvyšších polôh. Preferuje otvorené krajiny s roztrúsenými stromami, staré parky, sady, okraje lesov, listnaté a zmiešané lesy, ale vyhýba sa hustým, rozsiahlym lesným komplexom.
Žlna zelená uprednostňuje biotopy s dostatkom starých stromov s mäkkým drevom, v ktorých si môže vyhrabávať hniezdne dutiny a hľadať potravu. Dôležitá je prítomnosť otvorených priestranstiev, ako sú lúky, pasienky alebo parky, kde sa nachádzajú mraveniská, ktoré sú jej hlavným zdrojom potravy. V mestách sa adaptovala na parky a záhrady, kde nachádza vhodné podmienky pre život. Jej rozšírenie na Slovensku je pomerne rovnomerné, najvyššie hustoty dosahuje v nížinách a pahorkatinách.
Žlna zelená sa živí predovšetkýmmravcami a iným hmyzom, ktorý hľadá na zemi, pod kôrou stromov a v dutinách. Jej špecializáciou jevyhrabávanie mravcov z mravenísk. Na to má prispôsobený dlhý, lepkavý jazyk, ktorým vyberá mravce a ich larvy z chodieb mraveniska. Dokáže rozbiť mravenisko silným zobákom a dostať sa tak aj k hlbšie uloženým mravcom. Okrem mravcov sa živí aj inými druhmi hmyzu, larvami drevokazného hmyzu, pavúkmi, a v menšej miere aj plodmi a semenami. V zime, keď je hmyzu menej, môže sa živiť aj bobuľami a plodmi stromov.
Žlna zelená jemonogamný vták, páry zostávajú spolu často aj niekoľko rokov. Hniezdi raz ročne, v apríli až júni.Hniezdnu dutinu si vyhrabáva sama, najčastejšie v mäkkom dreve starých stromov, ako sú topole, vŕby, osiky alebo ovocné stromy. Dutina býva umiestnená vo výške 2-10 metrov nad zemou. Vyhrabávanie dutiny trvá 2-4 týždne, pričom sa na ňom podieľajú obaja partneri, samec však aktívnejšie. Vnútorný priestor dutiny nie je vystlaný, vajcia sa kladú priamo na drevnú drvinu. Samica znáša 5-8 bielych, lesklých vajec.Inkubácia trvá 17-19 dní, na vajciach sedia obaja rodičia, striedajú sa v sedení.Mláďatá sú kŕmivé, po vyliahnutí sú slepé a neoperené. Obaja rodičia ich kŕmia vyvrhovanou potravou, prevažne mravcami a larvami hmyzu. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 21-24 dňoch, no ešte niekoľko týždňov sú závislé od rodičov a držia sa v ich blízkosti. Pohlavnú dospelosť dosahujú v nasledujúcom roku.
Žlna zelená jedenný vták, najaktívnejšia je ráno a pred západom slnka. Je pomerne plachá a ostražitá, pri vyrušení sa často ukryje v hustej korune stromov. Jej prítomnosť najčastejšie prezrádzahlasný, melodický spev, ktorý sa ozýva najmä v jarnom období. Spev žlny zelenej je charakteristickýsériou stúpajúcich a klesajúcich tónov, pripomínajúcich smiech, preto sa jej hovorí aj "smiechavý ďateľ". Okrem spevu sa ozýva aj rôznymi inými zvukmi, ako súkrátke "kjak",varovné "ky-ky-ky" abubnovanie. Bubnovanie žlny zelenej je však menej výrazné a menej časté ako u iných druhov ďatľov, napr. u ďatľa veľkého.
Hlasové prejavy žlny zelenej sú dôležitým identifikačným znakom a často sú prvým signálom jej prítomnosti. Rozlišujeme niekoľko typov hlasových prejavov:
Pre lepšie rozpoznávanie žlny zelenej v prírode je užitočné poznať jej hlasové prejavy. Existuje mnoho online zdrojov, kde si môžete vypočuť nahrávky spevu a volaní žlny zelenej. Medzi najznámejšie patria:
Používanie nahrávok pri pozorovaní vtákov je dôležité, ale treba k nemu pristupovať zodpovedne.Prehrávanie nahrávok spevu v hniezdnom období môže vtáky vyrušovať a stresovať. Preto je dôležité používať nahrávky s mierou a rešpektovať vtáčí život.
Žlna zelená zohráva dôležitú úlohu v ekosystéme.Reguluje populácie mravcov a iného hmyzu, čím prispieva k udržiavaniu rovnováhy v prírode.Dutiny, ktoré si vyhrabáva, slúžia ako hniezdne miesta pre mnohé iné druhy vtákov, veveričky, netopiere a hmyz. Je teda dôležitým druhom pre biodiverzitu lesov a parkov.
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) je žlna zelená zaradená do kategórienajmenej ohrozený druh (Least Concern - LC). Jej populácia je v Európe stabilná až mierne stúpajúca. Na Slovensku sa odhaduje hniezdna populácia na 1200-2000 párov a zimujúca populácia na 2500-5000 jedincov. Napriek tomu, aj žlna zelená čelí určitým hrozbám.
Hlavné hrozby pre žlnu zelenú:
Pre zachovanie populácie žlny zelenej je dôležité chrániť jej biotopy a minimalizovať hrozby.Dôležité ochranné opatrenia:
Žlna zelená je fascinujúci a užitočný vták, ktorý si zaslúži našu pozornosť a ochranu. Poznávaním jej charakteristík, hlasových prejavov a ekologického významu môžeme prispieť k jej zachovaniu v našej prírode.
tags: #Spev