Orientácia v slovenskej legislatíve, najmä v oblasti podnikania a umeleckej činnosti, môže byť pre mnohých začiatočníkov i skúsených profesionálov náročná. Často sa stretávame s otázkami, či umelec potrebuje živnosť, aké má povinnosti voči štátu a ako správne zaradiť svoje príjmy. Tento článok sa snaží komplexne a zrozumiteľne objasniť vzťah medzi živnostenským zákonom a slobodným povolaním umelca, a to s prihliadnutím na rôzne špecifiká a praktické aspekty.
Pojem "slobodné povolanie" nie je v živnostenskom zákone explicitne definovaný. Ide o činnosti, ktoré sú svojou povahou intelektuálne, tvorivé alebo umelecké a vykonávajú sa nezávisle a na vlastnú zodpovednosť. Zjednodušene povedané, ide o činnosti, ktoré nie sú živnosťou. Medzi typické slobodné povolania patria napríklad:
Dôležité je rozlišovať medzi slobodným povolaním a živnosťou. Živnosť je definovaná ako sústavná činnosť vykonávaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Zásadný rozdiel spočíva v povahe činnosti a v tom, či vyžaduje odbornú spôsobilosť a špeciálne povolenia.
Odpoveď nie je jednoznačná a závisí od konkrétneho charakteru umeleckej činnosti. Všeobecne platí, že ak umelec vykonáva činnosť, ktorá spĺňa definíciu slobodného povolania,nepotrebuje živnosť. To znamená, že ak umelec tvorí diela (napríklad obrazy, sochy, hudbu, literatúru) a predáva ich, alebo poskytuje umelecké výkony (napríklad herecké, hudobné vystúpenia), nevyžaduje sa živnostenské oprávnenie.
Príklad: Maliar, ktorý maľuje obrazy a predáva ich na výstavách, nevykonáva živnosť. Rovnako aj hudobník, ktorý hrá na koncertoch, alebo spisovateľ, ktorý píše knihy, nepotrebuje živnosť.
Avšak, existujú prípady, kedy umelecživnosť potrebuje. Ide o situácie, kedy umelecká činnosť nadobúda charakter remeselnej alebo obchodnej činnosti. Typickým príkladom je výroba a predaj umeleckých remeselných výrobkov, ako sú šperky, keramika, alebo ručne vyrábané odevy. V takomto prípade je potrebné získať živnostenské oprávnenie na príslušnú remeselnú alebo obchodnú živnosť.
Príklad: Umelec, ktorý ručne vyrába šperky z drahých kovov a predáva ich vo vlastnom obchode, musí mať živnostenské oprávnenie na remeselnú živnosť "Zlatníctvo a klenotníctvo". Podobne, umelec, ktorý navrhuje a šije odevy na mieru, potrebuje živnostenské oprávnenie na remeselnú živnosť "Krajčírstvo".
Existujú aj hraničné situácie, kedy je ťažké jednoznačne určiť, či ide o slobodné povolanie, alebo o živnosť. V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť konkrétne okolnosti a charakter činnosti. Dôležité je zamerať sa na to, či prevažuje umelecká tvorba a umelecký výkon, alebo remeselná výroba a obchodná činnosť.
Príklad: Umelec, ktorý maľuje portréty na zákazku. Ak umelec maľuje portréty na základe umeleckej interpretácie a s dôrazom na umelecký prejav, ide o slobodné povolanie. Ak však umelec maľuje portréty skôr ako kópie fotografií a s dôrazom na presnosť a vernosť, môže ísť o živnosť (napríklad "Fotografické služby").
V prípade pochybností je vhodné konzultovať s daňovým poradcom, právnikom, alebo s príslušným živnostenským úradom.
Hoci slobodný umelec nepotrebuje živnosť, má rovnaké daňové a odvodové povinnosti ako živnostník. To znamená, že je povinný platiť daň z príjmu a odvody na sociálne a zdravotné poistenie.
Príjmy z činnosti slobodného povolania sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Umelec má na výber dve možnosti, ako si uplatniť výdavky:
Voľba medzi skutočnými a paušálnymi výdavkami závisí od konkrétnej situácie a od výšky skutočných výdavkov. Ak sú skutočné výdavky vyššie ako 60% príjmov, je výhodnejšie uplatniť si skutočné výdavky. Ak sú skutočné výdavky nižšie ako 60% príjmov, je výhodnejšie uplatniť si paušálne výdavky.
Umelec je povinný viesť evidenciu o príjmoch a výdavkoch, aby mohol správne vypočítať daň z príjmu. Na konci roka je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň.
Od 1.1.2012 sú príslušníci slobodných povolaní považovaní za samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) aj na účely sociálneho poistenia. To znamená, že sú povinní platiť odvody na sociálne a zdravotné poistenie.
Zdravotné poistenie: Umelec je povinný sa prihlásiť do zdravotnej poisťovne a platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie. Výška preddavkov závisí od výšky príjmu. Na konci roka je umelec povinný vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia.
Sociálne poistenie: Umelec je povinný platiť odvody na sociálne poistenie, ak jeho príjem presiahne určitú hranicu. Táto hranica sa každý rok mení. Ak príjem umelca nepresiahne túto hranicu, nie je povinný platiť odvody na sociálne poistenie, ale môže sa rozhodnúť pre dobrovoľné sociálne poistenie.
Odvody na sociálne poistenie zahŕňajú odvody na dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Každý príslušník slobodného povolania je povinný sa registrovať na miestne príslušnom správcovi dane do 30 dní od začatia činnosti. Správca dane pridelí zaregistrovanému daňové identifikačné číslo (DIČ).
Pri registrácii je potrebné predložiť doklad totožnosti, doklad o adrese trvalého bydliska a doklad o výkone slobodného povolania (napríklad doklad o umeleckom vzdelaní, alebo preukázateľné doklady o umeleckej činnosti).
Slobodný umelec má aj ďalšie administratívne povinnosti, ako napríklad:
Orientácia v legislatíve a administratívnych povinnostiach môže byť pre slobodných umelcov náročná, ale je nevyhnutná pre úspešné fungovanie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o vzťahu medzi živnostenským zákonom a slobodným povolaním umelca, a to s prihliadnutím na rôzne špecifiká a praktické aspekty. Dúfame, že vám pomôže zorientovať sa v tejto problematike a úspešne rozvíjať svoju umeleckú činnosť.
tags: #Umelec