Žltochvosty, drobné vtáky s výrazným sfarbením a melodickým spevom, sú obľúbenými obyvateľmi našich miest a lesov. Existujú dva hlavné druhy žltochvostov, ktoré sa vyskytujú na Slovensku: žltochvost hôrny (Phoenicurus phoenicurus) a žltochvost domový (Phoenicurus ochruros). Hoci sú si na prvý pohľad podobné, majú odlišné preferencie prostredia a aj ich spev sa líši.
Žltochvost domový, ako už názov napovedá, je prispôsobený životu v blízkosti človeka. Často ho možno vidieť v mestách a obciach, kde hniezdi na budovách, v parkoch a záhradách. Jeho schopnosť adaptovať sa na urbanizované prostredie mu umožnila rozšíriť svoj areál výskytu na sever v priebehu posledných 150 rokov.
Vzhľad: Samček žltochvosta domového má charakteristickú čiernu tvár a hrdlo, sivý chrbát a tmavohnedý až hrdzavý chvost, ktorý je pre oba druhy žltochvostov typický. Na krídlach má bielu plochu. Samička je menej nápadná, s prevažne sivým sfarbením a hnedším odtieňom na hlave. Mladé jedince sú bledosivé s červenohnedým chvostom.
Spev: Spev žltochvosta domového je výrazný a prenikavý. Často ho možno počuť už skoro ráno, ako spieva na strechách budov. Jeho spev je zložený z rôznych šuchotavých tónov a trilkov. Pri vábení potriasa chvostom a podrepuje, pričom vydáva zvuky ako "fid, čak-čak-čak".
Hniezdenie: Samček žltochvosta domového zveruje stavbu hniezda samičke. Tá si vyberá rôzne miesta, ako sú polodutiny, výklenky v budovách, alebo aj staré hniezda iných vtákov. Hniezdo je postavené z korienkov, stebiel trávy, machu a listov. Vnútro je vystlané chlpmi a perím.
Žltochvost hôrny, známy aj ako žltochvost lesný alebo záhradný, preferuje redšie listnaté lesy so starými stromami a dostatkom dutín. Hniezdi od severnej Afriky cez Európu až po strednú Sibír a Bajkalské jazero. Na Slovensku sa vyskytuje v lesoch a parkoch.
Vzhľad: Podobne ako žltochvost domový, aj samček žltochvosta hôrneho má sivú čiapočku a hrdzavý chvost. Líši sa však oranžovou hruďou a bokmi. Samička je opäť menej nápadná, s nevýrazným sivým telom a hnedšou hlavou.
Spev: Spev žltochvosta hôrneho je melodickejší a jemnejší ako spev žltochvosta domového. Začína sa švitorením pripomínajúcim červienku, ktoré prechádza do slabého rinčavého zvuku. Jeho volanie je nariekavé "fuid tek tek". Spev znie žalostivo, a trochu pripomína hlas muchárika čiernohlavého. Skladá sa z trojdielneho sledu slabík.
Hniezdenie: Žltochvost hôrny hniezdi v dutinách stromov, starých hniezdach ďatľov, alebo v špeciálnych vtáčích búdkach. Hniezdo je podobné hniezdu žltochvosta domového, postavené z prírodných materiálov a vystlané mäkkým materiálom.
Hlavným rozdielom medzi oboma druhmi je ich preferované prostredie a charakter spevu. Žltochvost domový sa prispôsobil životu v mestách a jeho spev je hlasnejší a prenikavejší. Žltochvost hôrny preferuje lesy a jeho spev je melodickejší a jemnejší.
Ďalším rozdielom je čas hniezdenia. Žltochvost domový hniezdi zvyčajne skôr ako žltochvost hôrny, často už v apríli. Oba druhy však môžu mať aj dve hniezda za rok.
Žltochvosty sú chránené vtáky. Dôležité je zachovávať a vytvárať vhodné podmienky pre ich hniezdenie a prežitie. To zahŕňa:
Hoci sa tento článok zameriava na žltochvosty, je zaujímavé spomenúť aj kanáriky, ktoré sú známe svojim melodickým spevom. Existujú rôzne plemená kanárikov, ktoré sa líšia vzhľadom a spevom. Medzi známe plemená patria španielske kanáriky Timbrados a ruské spievajúce kanáriky. Timbrados je menší kanárik s menším repertoárom spevu, zatiaľ čo ruské spievajúce kanáriky sú známe jemnými melódiami.
Starostlivosť o vtáčie búdky a ich vyvesovanie je dôležitou súčasťou ochrany vtáctva. Na jeseň je ideálny čas na prípravu búdok na ďalšiu hniezdnu sezónu.
Žltochvosty a kanáriky, hoci rozdielne druhy, spájajú melodické spevy, ktoré obohacujú naše prostredie. Ich ochrana a podpora je dôležitá pre zachovanie biodiverzity a krásy prírody.
tags: #Spev