Slovenský folklór je bohatý a rozmanitý, plný piesní, tancov, zvykov a tradícií, ktoré sa po stáročia odovzdávajú z generácie na generáciu. Medzi mnohými súbormi a kapelami, ktoré sa venujú uchovávaniu a prezentovaniu tohto kultúrneho dedičstva, vynikajú Folklórny súbor Jánošík z Fiľakova a Ľudová hudba Ďatelinka. Ich spolupráca prináša na javisko autentický zážitok slovenskej hudby a tanca, ktorý oslovuje divákov všetkých vekových kategórií.
Aby sme plne pochopili význam a vplyv FS Jánošík a ĽH Ďatelinka, je dôležité sa najprv pozrieť na ich históriu a okolnosti vzniku. Aj keď presné dátumy a detaily ich založenia nemusia byť vždy jednoznačne dostupné v online zdrojoch, je možné rekonštruovať ich príbeh prostredníctvom dostupných informácií a analogických príkladov iných folklórnych súborov na Slovensku.
Folklórny súbor Jánošík: Názov "Jánošík" evokuje legendárneho slovenského zbojníka Juraja Jánošíka, ktorý sa stal symbolom odvahy, spravodlivosti a boja proti útlaku. Mnohé folklórne súbory na Slovensku si volia názvy spojené s národnými hrdinami alebo geografickými oblasťami, aby zdôraznili svoju identitu a prepojenie s lokálnymi tradíciami. Je pravdepodobné, že FS Jánošík z Fiľakova bol založený s cieľom uchovávať a prezentovať folklórne tradície regiónu Gemer a Malohont, ktorého súčasťou je aj Fiľakovo.
Ľudová hudba Ďatelinka: Ľudové hudby zohrávajú kľúčovú úlohu v sprievode folklórnych súborov. Názov "Ďatelinka" je typický pre slovenské ľudové kapely a často sa odvodzuje od rastlinných motívov alebo lokálnych názvov. ĽH Ďatelinka pravdepodobne vznikla ako samostatné hudobné teleso, ktoré sa neskôr spojilo s FS Jánošík, aby spoločne tvorili komplexnejší umelecký celok. Ich hudobný prejav je pravdepodobne charakteristický pre oblasť Gemera a Malohontu, s využitím typických hudobných nástrojov a melodických prvkov.
FS Jánošík a ĽH Ďatelinka sa zameriavajú na interpretáciu tradičných slovenských piesní a tancov, predovšetkým z regiónu Gemer a Malohont. Ich repertoár zahŕňa:
Ich štýl je charakteristický pre daný región, s dôrazom na autenticitu prejavu a zachovanie tradičných hudobných a tanečných prvkov. To neznamená, že sa vyhýbajú inováciám, ale snažia sa ich zakomponovať do svojho prejavu citlivo a s rešpektom k tradícii. Často experimentujú s aranžmánmi, aby tradičné piesne a tance oslovili aj súčasného diváka, alebo aby poukázali na hlbšie významy, ktoré sa v nich ukrývajú.
FS Jánošík a ĽH Ďatelinka zohrávajú dôležitú úlohu v uchovávaní a šírení slovenského folklóru. Svojou činnosťou prispievajú k:
Ich vplyv sa prejavuje aj v inšpirácii pre ďalšie folklórne súbory a kapely, ako aj v popularizácii slovenskej ľudovej hudby a tanca medzi širokou verejnosťou. Ich prínos je neoceniteľný pre zachovanie kultúrnej identity Slovenska.
Rovnako ako mnoho iných folklórnych súborov, aj FS Jánošík a ĽH Ďatelinka čelia rôznym výzvam, ako napríklad:
Napriek týmto výzvam majú FS Jánošík a ĽH Ďatelinka svetlú budúcnosť, ak sa im podarí:
Dostupné informácie naznačujú, že FS Jánošík a ĽH Ďatelinka majú vo svojom repertoári skladby ako "Nebuďem tu bývat, pôjdem na Dolniaky", "Pod oblôckom ceresnicka trasie sa", "Za Iplom, za Iplom", "Chodí Hanka po záhrade", "Kde si sivá holubicka lietala" a "Má milá, premilá". Tieto piesne sú typické pre oblasť Gemera a Malohontu a odzrkadľujú život, lásku, prácu a zvyky ľudí v tomto regióne. Príkladom môže byť pieseň "Nebuďem tu bývat, pôjdem na Dolniaky", ktorá pravdepodobne hovorí o túžbe po slobode a odchode z rodného kraja. Pieseň "Pod oblôckom ceresnicka trasie sa" môže byť ľúbostnou piesňou, v ktorej sa obraz ceresne pod oblôčikom spája s metaforou lásky a očakávania.
Ich hudobné aranžmány pravdepodobne využívajú typické nástroje pre túto oblasť, ako sú husle, cimbal, kontrabas a akordeón. Taktiež môžu využívať aj dychové nástroje, ako klarinet alebo trúbku, aby dodali hudbe slávnostnejší charakter. Ich tanečné choreografie sú pravdepodobne založené na tradičných tancoch, ako sú čardáš, polka a valčík, ale môžu obsahovať aj prvky iných tancov, typických pre daný región. Dôležitý je aj vizuálny aspekt ich vystúpení, ktorý zahŕňa tradičné kroje a rekvizity, ktoré dotvárajú celkový dojem.
FS Jánošík a ĽH Ďatelinka predstavujú spojenie medzi tradíciou a súčasnosťou. Na jednej strane sa snažia zachovávať autenticitu folklórneho prejavu, na druhej strane sa nebránia inováciám a novým prístupom. Ich cieľom je osloviť súčasného diváka a ukázať mu krásu a hodnotu slovenského folklóru v modernom kontexte. Používajú moderné technológie na propagáciu svojej tvorby, ako sú sociálne siete a online platformy. Taktiež sa snažia zapájať do rôznych projektov a podujatí, ktoré spájajú folklór s inými žánrami a umeleckými formami. Vďaka tomu sa im darí oslovovať širšie publikum a zvyšovať povedomie o slovenskom folklóre.
Ich úspech závisí od ich schopnosti nájsť rovnováhu medzi zachovávaním tradície a prispôsobovaním sa súčasným trendom. Musia byť otvorení novým myšlienkam a inovatívnym prístupom, ale zároveň si musia zachovať svoju autenticitu a rešpekt k tradícii. Iba tak môžu zabezpečiť, že slovenský folklór bude žiť aj v budúcnosti.
Folklórny súbor Jánošík a Ľudová hudba Ďatelinka sú významnými predstaviteľmi slovenskej ľudovej hudby a tanca. Ich činnosť prispieva k uchovávaniu a šíreniu kultúrneho dedičstva Slovenska a podporuje regionálnu identitu. Aj keď čelia rôznym výzvam, majú svetlú budúcnosť, ak sa im podarí osloviť mladých ľudí a získať stabilné finančné zdroje. Ich prínos pre slovenskú kultúru je neoceniteľný.