Televízna obrazovka opäť raz ožila obľúbenou reláciou Inkognito. Známe tváre, humor a hádanie profesií - to všetko sú neodmysliteľné súčasti tohto formátu. No tentokrát sa do popredia dostalo niečo neobyčajné, niečo, čo prekvapilo hádačov aj divákov pri televíznych obrazovkách. Tajomný hosť, ukrytý za oponou, predviedol umenie hrdelného spevu. Diváci boli okamžite uchvátení a zároveň zmätení. Čo to ten hrdelný spev vlastne je? Odkiaľ pochádza tento zvláštny zvuk? A kto sa skrýva za mikrofónom?
Hrdelný spev, na prvý posluch možno znejúci ako niečo z iného sveta, nie je v skutočnosti žiadna mágia ani trik. Je to starobylá vokálna technika, ktorá fascinuje svojou komplexnosťou a unikátnosťou. Aby sme pochopili, čo sa dialo v štúdiu Inkognita, musíme sa ponoriť hlbšie do sveta hrdelného spevu, preskúmať jeho korene, techniky aj kultúrne pozadie.
Na prvý dojem sa hrdelný spev môže zdať ako niečo jednoduché – spevák vydáva zvláštne, hlboké tóny. No skutočnosť je oveľa zložitejšia. Hrdelný spev, známy aj ako alikvotný spev, difonický spev, či overtónový spev, je vokálna technika, pri ktorej spevák dokáže súčasne produkovať dva alebo aj viac tónov. Hlavný tón, základný hlas, je doplnený o alikvotné tóny, ktoré vznikajú špeciálnou manipuláciou s rezonančnými priestormi v hrdle a ústach. Tieto alikvotné tóny sú zreteľne počuteľné ako melódia nad základným tónom, čím vzniká dojem viachlasnej hudby z jedného hrdla. Je to fascinujúci jav, ktorý demonštruje neuveriteľnú flexibilitu a možnosti ľudského hlasového ústrojenstva.
Aby sme si to lepšie predstavili, môžeme si hrdelný spev prirovnať k hre na píšťalu. Spevák formuje ústnu dutinu a hrdlo tak, aby fungovali ako rezonátory, podobne ako telo píšťaly. Zmenou tvaru týchto rezonátorov sa menia alikvotné tóny, a tým aj melódia. Je to precízna práca s dychom, jazykom, mäkkým podnebím a hrtanom, ktorá vyžaduje roky tréningu a citu pre jemné nuansy zvuku.
Hrdelný spev nie je moderný hudobný výmysel. Jeho korene siahajú hlboko do histórie, do kultúr strednej Ázie, predovšetkým do Mongolska, Tuvianska a ďalších oblastí. Pre tieto kultúry nie je hrdelný spev len hudobnou formou, ale aj dôležitou súčasťou spirituálneho a kultúrneho dedičstva. Je prepojený s prírodou, šamanizmom a tradičným životným štýlom nomádskych národov.
V mongolskej kultúre sa hrdelný spev nazývakhöömii. Je považovaný za umenie napodobňovania zvukov prírody - vetra, riek, zvierat, horských masívov. Nomádi, žijúci v harmónii s prírodou, vnímali hrdelný spev ako spôsob komunikácie s duchmi prírody a vyjadrenia úcty k nej. Khöömii nie je len technika, ale aj filozofia, spôsob bytia. Tradične sa učí ústnym podaním z generácie na generáciu, majstri odovzdávajú svoje umenie žiakom, často v rodinnom kruhu.
Tuviansko, malá republika v južnej Sibíri, je ďalším významným centrom hrdelného spevu. Tu sa táto technika nazývakhoomei (rovnaký prepis, ale iný jazyk a kultúrny kontext). Tuvanský hrdelný spev je známy svojou rozmanitosťou štýlov a technik. Existuje niekoľko základných štýlov, akosygyt (vysoký, pískavý štýl),kargyraa (hlboký, dunivý štýl) aborbangnadyr (štýl napodobňujúci zvuk rieky). Každý štýl má svoje špecifické zvukové charakteristiky a technické postupy. Tuvanský hrdelný spev je taktiež hlboko prepojený s kultúrou a tradíciami Tuvancov, s ich vzťahom k prírode a stepiam.
Okrem Mongolska a Tuvianska sa hrdelný spev vyskytuje aj v iných regiónoch, napríklad v Altaji, v Jakutsku (Sachá), v Tibete a v niektorých ďalších oblastiach. Hoci jednotlivé štýly a názvy sa môžu líšiť, základný princíp - produkcia alikvotných tónov - zostáva rovnaký. V každej kultúre však hrdelný spev nadobúda špecifické črty a význam, odrážajúci miestne tradície a svetonázor.
Hrdelný spev nie je len o talentu, ale predovšetkým o technike a tréningu. Aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať nemožné, každý človek s funkčným hlasovým ústrojenstvom sa môže naučiť základy hrdelného spevu. Kľúčom je pochopenie princípov tvorby alikvotných tónov a osvojenie si správnych techník.
Základom hrdelného spevu jezákladný tón, ktorý sa produkuje bežným spôsobom, pomocou hlasiviek. Dôležité je, aby bol tento základný tón stabilný a kontrolovaný. Nad týmto základným tónom sa vytvárajúalikvotné tóny, ktoré sú výsledkom rezonancie v hrdle a ústach. Spevák mení tvar ústnej dutiny, jazyka a hrdla, čím selektívne zosilňuje a filtruje jednotlivé alikvotné tóny harmonického spektra základného tónu.
Existuje niekoľko základných techník hrdelného spevu, ktoré sa líšia spôsobom formovania rezonančných priestorov a produkciou alikvotných tónov. Medzi najznámejšie patria:
Tieto štýly sú len základným rozdelením, v skutočnosti existuje oveľa viac nuáns a variácií hrdelného spevu. Majstri hrdelného spevu často kombinujú rôzne techniky a vytvárajú si vlastné, unikátne štýly. Učenie hrdelného spevu je dlhodobý proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť a cit pre zvuk. Základom je správne dýchanie, kontrola hlasu a postupná práca na rozvíjaní rezonančných schopností.
Hoci hrdelný spev pochádza z odľahlých oblastí strednej Ázie, v posledných desaťročiach si získava popularitu aj v modernom svete. Zásluhu na tom majú nielen nadšenci etnickej hudby, ale aj umelci, ktorí hrdelný spev začleňujú do rôznych hudobných žánrov, od world music a folku až po rock a elektronickú hudbu.
V populárnej kultúre sa hrdelný spev objavuje čoraz častejšie. Možno ho počuť vo filmoch, seriáloch, reklamách aj videohrách, kde dodáva hudbe exotický a mystický nádych. Príkladom môže byť film "Koyaanisqatsi" s hudbou Philipa Glassa, kde sa hrdelný spev objavuje v niektorých pasážach. Tiež v hudbe niektorých metalových kapiel sa objavujú prvky hrdelného spevu, často v kombinácii s growlingom a inými extrémnymi vokálnymi technikami.
Vďaka internetu a sociálnym médiám sa hrdelný spev stáva dostupnejším pre širšiu verejnosť. Na YouTube a iných platformách nájdeme množstvo videí s ukážkami hrdelného spevu, tutoriály pre začiatočníkov, a vystúpenia majstrov tohto umenia. Existujú aj online komunity a fóra, kde sa nadšenci hrdelného spevu stretávajú, vymieňajú si skúsenosti a učia sa jeden od druhého.
Popularita hrdelného spevu má aj pozitívny dopad na kultúrne dedičstvo národov, z ktorých pochádza. Zvyšuje sa povedomie o mongolskej a tuvanskej kultúre, a podporuje sa zachovanie tradičných foriem hrdelného spevu. Mnohí mladí Mongoli a Tuvanci sa dnes učia hrdelný spev, aby nadviazali na tradície svojich predkov a udržali ich živé pre budúce generácie.
Späť k relácii Inkognito. Tajomný hosť, ktorý predviedol hrdelný spev, nepochybne zaujal divákov a hádačov. Pre mnohých to bola prvá skúsenosť s týmto fascinujúcim vokálnym umením. Hádanie, kto sa skrýva za mikrofónom, bolo tentokrát o to ťažšie, že hrdelný spev nie je bežnou profesiou ani koníčkom. Hlas bol natoľko premenený a neobvyklý, že bežné indície a hádanky nemuseli stačiť.
Možno bol tajomným hosťom profesionálny hudobník, ktorý sa špecializuje na etnickú hudbu a hrdelný spev. Možno to bol niekto, kto sa hrdelný spev naučil ako hobby a chcel sa s ním podeliť s televíznym publikom. Možno to bol dokonca cudzinec, pochádzajúci z krajiny, kde je hrdelný spev tradičným umením. Odpoveď na túto otázku, samozrejme, poznajú len diváci Inkognita, ktorí reláciu sledovali až do konca.
Nech už bol tajomný hosť ktokoľvek, jeho vystúpenie v Inkognite bolo skvelou príležitosťou na priblíženie hrdelného spevu slovenskému publiku. Ukázalo sa, že aj v televíznej zábavnej relácii má miesto pre umenie, ktoré pochádza z ďalekých krajín a má hlboké kultúrne korene. A možno, že vďaka Inkognitu sa hrdelný spev stane populárnejším aj na Slovensku a nájde si nových fanúšikov a možno aj nových adeptov tohto fascinujúceho vokálneho umenia.
Hrdelný spev nie je len hudobná technika. Je to umenie, ktoré spája človeka s prírodou, s kultúrou a s hlbokými tradíciami. Je to dôkaz neuveriteľnej flexibility a kreativity ľudského hlasu. A je to umenie, ktoré si zaslúži našu pozornosť a úctu.
tags: #Spev