Žilina, dynamické mesto na severe Slovenska, sa pýši bohatou kultúrnou históriou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj divadlo. Otázka, kde stálo "pôvodné" mestské divadlo, však vyvoláva zvedavosť a potrebu hlbšieho pohľadu do minulosti. Aby sme pochopili genézu žilinského divadelníctva, musíme sa vrátiť do čias, kedy pojem "mestské divadlo" nemal ešte takú jednoznačnú definíciu ako dnes.
Predtým, než v Žiline vyrástla monumentálna budova, ktorú dnes poznáme ako Mestské divadlo Žilina, divadelný život pulzoval v omnoho skromnejších podmienkach. Pojem "pôvodné mestské divadlo" v kontexte Žiliny nie je taký jednoduchý, ako by sa mohlo zdať. Neodkazuje totiž na jednu konkrétnu budovu, ktorá by ako prvá niesla tento názov. Skôr sa vzťahuje na samotné počiatky organizovanej divadelnej činnosti v meste a na miesta, kde sa prvé predstavenia odohrávali.
V stredoveku a novoveku, podobne ako v iných mestách, divadelné aktivity v Žiline prebiehali skôr príležitostne a nemali stálu scénu. Putovné divadelné spoločnosti, jarmoky a cirkevné hry predstavovali hlavné formy divadelného prežívania. Predstavenia sa konali na rôznych miestach – v krčmách, na námestiach, v cechových domoch, či v priestoroch mestských radníc. Tieto priestory boli multifunkčné a prispôsobovali sa aktuálnym potrebám, vrátane divadelných produkcií.
V 19. storočí, s rozvojom meštianstva a národného obrodenia, sa začala formovať túžba po stálom divadelnom priestore. Žilina, ako významné centrum obchodu a remesiel, zaznamenávala nárast kultúrneho života. Napriek tomu však stále chýbala budova, ktorá by bola výhradne určená pre divadelné účely. Divadelné predstavenia sa naďalej konali v rôznych prenajatých priestoroch, ktoré boli často nevyhovujúce z hľadiska kapacity, technického vybavenia a celkového komfortu pre divákov.
V období pred výstavbou Reprezentačného domu, ktorý dnes slúži ako Mestské divadlo Žilina, sa divadelné aktivity v meste sústreďovali do niekoľkých kľúčových priestorov. Medzi najvýznamnejšie patrili:
Je dôležité zdôrazniť, že v tomto období neexistovala v Žiline budova, ktorá by sa dala označiť za "pôvodné mestské divadlo" v dnešnom zmysle slova. Divadelný život bol rozptýlený po rôznych priestoroch a bol závislý od iniciatívy ochotníkov a putovných spoločností. Napriek tomu, práve táto improvizácia a snaha o kultúrne vyžitie položili základy pre budúci rozvoj profesionálneho divadelníctva v Žiline.
Túžba po dôstojnom a stálom divadelnom priestore v Žiline vyvrcholila v období druhej svetovej vojny. V rokoch 1942-1944 bol postavenýReprezentačný dom Žiliny, budova, ktorá sa stala prelomovým bodom v histórii mestského divadelníctva. Hoci pôvodne nemala slúžiť výhradne ako divadlo, jej multifunkčný charakter a rozsiahle priestory ju predurčili na to, aby sa stala centrom kultúrneho života mesta, vrátane divadelných predstavení.
Budova Reprezentačného domu bola postavená podľa projektov moravsko-nemeckého architektaFerdinanda Zbuška. Zbuško bol v tom čase významným architektom, ktorý pôsobil aj na Slovensku. Projekt Reprezentačného domu v Žiline sa vyznačuje monumentálnym neoklasicistickým štýlom, ktorý bol v 40. rokoch 20. storočia v móde. Budova mala reprezentovať silu a význam mesta a mala slúžiť pre rôzne spoločenské a kultúrne účely.
Pôvodne bol Reprezentačný dom koncipovaný ako multifunkčné kultúrne stredisko. Okrem divadelnej sály mal zahŕňať aj priestory pre reštauráciu, kaviareň, kancelárie a iné služby. Divadelná sála bola však od začiatku dominantným prvkom budovy a bola navrhnutá tak, aby spĺňala nároky na moderné divadelné predstavenia. Jej priestrannosť a technické vybavenie predstavovali v porovnaní s predchádzajúcimi improvizovanými scénami obrovský skok vpred.
Po druhej svetovej vojne, v povojnovom Československu, sa Reprezentačný dom postupne transformoval na primárne divadelnú budovu. V roku 1950 bolo v Žiline zriadenéKrajské divadlo v Žiline, ktoré sa stalo prvým profesionálnym divadelným súborom v meste a našlo svoj domov práve v Reprezentačnom dome. Neskôr sa divadlo premenovalo naDivadlo Petra Jilemnického a po roku 1990 naMestské divadlo Žilina, názov, ktorý nesie dodnes.
Budova Reprezentačného domu prešla v priebehu rokov niekoľkými rekonštrukciami a úpravami, aby lepšie vyhovovala potrebám moderného divadelného prevádzky. Významná rekonštrukcia prebehla v rokoch 1981-1983, kedy sa riešili technicko-funkčné problémy divadla pod vedením architekta Ferdinanda Zbuška (syna pôvodného architekta). Tieto úpravy prispeli k modernizácii divadelnej techniky a zlepšeniu komfortu pre divákov.
Dnes je Mestské divadlo Žilina dôležitou kultúrnou inštitúciou, ktorá nadväzuje na bohatú divadelnú tradíciu mesta. Hoci "pôvodné mestské divadlo" v zmysle prvej samostatnej divadelnej budovy v Žiline nikdy neexistovalo, Reprezentačný dom, postavený v rokoch 1942-1944, sa stal tým miestom, kde sa naplnila túžba po stálom a dôstojnom priestore pre divadelné umenie. Je to budova, ktorá symbolizuje premenu žilinského divadelníctva z improvizovaných začiatkov k profesionálnemu a etablovanému kultúrnemu fenoménu.
História mestského divadla v Žiline je príbehom postupného vývoja, od skromných a improvizovaných začiatkov až po modernú a etablovanú inštitúciu. Hoci "pôvodné" mestské divadlo nebolo definované jednou budovou, práve snaha o kultúrne vyžitie a túžba po stálom divadelnom priestore viedli k vzniku Reprezentačného domu, ktorý sa stal symbolom žilinského divadelníctva a dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva mesta.
tags: #Divadlo