Pojem "Boh je umelec" evokuje rozsiahle spektrum úvah o vzťahu medzi duchovnom, kreativitou a ľudským prežívaním. Hoci priamo kniha s názvom "Boh je umelec: Pápež Wolton o kráse a tvorivosti" nie je široko známa, myšlienka, ktorú naznačuje, rezonuje v mnohých dielach a rozhovoroch pápeža Františka a iných teológov, filozofov a umelcov. Cieľom tohto článku je preskúmať túto ideu hlbšie, vychádzajúc z dostupných informácií o pápežovi Františkovi a jeho dialógoch, najmä s intelektuálmi ako Dominique Wolton, a analyzovať koncept krásy a tvorivosti v kontexte viery.
Pápež František je známy svojím otvoreným prístupom k dialógu s rôznymi skupinami ľudí, vrátane tých, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu. Jeho rozhovory s novinármi, sociológmi a inými odborníkmi sú charakteristické úprimnosťou a snahou o pochopenie rôznych pohľadov na svet. Jedným z kľúčových aspektov jeho pontifikátu je snaha o premostenie rozdielov medzi vierou a rozumom, medzi duchovným a sekulárnym.
Dialóg s Dominique Woltonom, sociológom a odborníkom na komunikáciu, ktorý sa považuje za agnostika a je zaradený k intelektuálnej ľavici, je toho vynikajúcim príkladom. Tieto rozhovory, ktoré sa odrážajú v knihách ako "Pápež František: O spoločnosti a politike", sa dotýkajú širokého spektra tém, od politiky a ekonomiky až po kultúru a náboženstvo. Woltonove otázky sú často provokatívne a kritické, čo núti pápeža Františka k hlbšiemu zamysleniu a vysvetleniu svojich postojov.
Myšlienka, že Boh je umelec, alebo že krása je cesta k Bohu, má hlboké korene v teológii a filozofii. Krása, v jej rôznych formách – umenie, príroda, ľudské vzťahy – môže byť vnímaná ako odraz Božej dokonalosti a tvorivosti. Svätý Augustín napísal: "Pýtal som sa zeme a tá mi povedala: 'Nie som to ja.' A všetky veci, ktoré sú na nej, mi to isté vyznali. Pýtal som sa mora, priepastín a plazov, a odpovedali: 'Nie sme tvoj Boh, hľadaj ho nad nami.' Pýtal som sa vetrov, a všetky mi povedali: 'Klameš.' Pýtal som sa neba, slnka, mesiaca a hviezd, a povedali: 'Ani my nie sme Boh, ktorého hľadáš.' A povedal som všetkým veciam, ktoré sú okolo mňa: 'Povedzte mi o mojom Bohu, ktorý nie ste vy, povedzte mi o ňom niečo.' A všetky jedným hlasom zvolali: 'On nás stvoril.'"
Táto pasáž ilustruje myšlienku, že krása stvorenia nás môže viesť k Stvoriteľovi. V umení, hudbe, literatúre a architektúre môžeme nájsť odlesky Božej slávy a tvorivej sily. Pápež František často hovorí o dôležitosti umenia a kultúry pri šírení evanjelia a pri budovaní dialógu medzi ľuďmi rôznych kultúr a náboženstiev.
Tvorivosť je ďalší aspekt, ktorý úzko súvisí s myšlienkou "Boh je umelec". Ľudská schopnosť tvoriť, inovovať a prinášať nové veci na svet je vnímaná ako Boží dar. V knihe Genezis sa píše, že Boh stvoril človeka na svoj obraz, čo okrem iného znamená, že sme obdarení schopnosťou tvoriť a inovovať, tak ako to robí Boh.
Pápež František často povzbudzuje mladých ľudí, aby boli tvoriví a aby využívali svoje talenty na budovanie lepšieho sveta. V knihe "Boh je mladý", ktorá je rozhovorom s mladým novinárom Thomasom Leoncinim, pápež František adresuje mladým ľuďom po celom svete s posolstvom nádeje a povzbudenia. Zdôrazňuje dôležitosť ich účasti na živote Cirkvi a spoločnosti a povzbudzuje ich, aby boli tvoriví a aby hľadali nové spôsoby, ako šíriť evanjelium.
Koncept "Boh je umelec" nie je bez výziev a kontroverzií. Niektorí kritici tvrdia, že pripisovanie umeleckej tvorivosti Bohu je antropomorfizácia, teda pripisovanie ľudských vlastností Bohu. Iní sa obávajú, že prílišné zdôrazňovanie krásy a estetiky môže odvrátiť pozornosť od dôležitejších aspektov viery, ako sú spravodlivosť, milosrdenstvo a láska k blížnemu.
Je dôležité si uvedomiť, že myšlienka "Boh je umelec" nie je doslovné tvrdenie, ale skôr metafora, ktorá nám pomáha pochopiť Božiu tvorivú silu a krásu stvorenia. Krása a tvorivosť by nemali byť cieľom samy o sebe, ale skôr prostriedkom, ktorý nás vedie k hlbšiemu pochopeniu Boha a k lepšiemu životu.
Je zaujímavé, že pápež František v priebehu sedemdesiatych rokov navštevoval židovskú psychoanalytičku. Táto skúsenosť mu pomohla lepšie porozumieť sebe samému a svojim emóciám, čo sa neskôr odrazilo v jeho pastoračnej práci. Táto skúsenosť poukazuje na jeho otvorenosť a snahu o pochopenie ľudskej psychiky a motivácií, čo je dôležité pre efektívny dialóg a komunikáciu s ľuďmi.
Kardinál Bergoglio (neskorší pápež František) vo svojich spisoch, ako napríklad v spise Dorothea z Gazy "O obviňovaní seba samého", zdôrazňuje dôležitosť pokory a spoločenstva. Pokora je základom každého opravdivého spoločenstva a umožňuje nám lepšie porozumieť sebe samým a druhým. Obviňovanie seba samého, v zmysle sebakritiky a introspekcie, nám pomáha rásť a stať sa lepšími ľuďmi.
Pápež František často hovorí o dôležitosti nádeje, najmä v časoch skľúčenosti a beznádeje. Mať a šíriť nádej znamená byť ohlasovateľmi pravej radosti a dôvery v svet, ktorý príde. Toto sú životne dôležité potreby, ktoré nám pomáhajú prekonať ťažkosti a krízy.
Hoci kniha "Boh je umelec: Pápež Wolton o kráse a tvorivosti" nie je priamo dostupná, myšlienka, ktorú evokuje, je hlboko zakorenená v teológii a filozofii. Pápež František svojím otvoreným prístupom k dialógu, svojim dôrazom na krásu a tvorivosť a svojou snahou o premostenie rozdielov medzi vierou a rozumom prispieva k hlbšiemu pochopeniu vzťahu medzi duchovnom a ľudským prežívaním. Krása a tvorivosť, vnímané ako Božie dary, nás môžu viesť k hlbšiemu pochopeniu Boha a k lepšiemu životu.
tags: #Umelec