Slovenskáľudová hudba je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva krajiny, bohatá na melódie, rytmy a príbehy, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Medzi mnohými talentovanými hudobníkmi a zoskupeniami, ktoré sa venujú zachovávaniu a šíreniu tohto pokladu, vynikáĽudová hudba Jozka Matusa z Pohorelej. Ich hudba nie je len interpretáciou tradičných piesní, ale živým svedectvom o duchu a tradíciách Horehronia, regiónu, ktorý je hlboko prepojený s folklórom.
Jozef Matus je skúsený muzikant a nadšenec ľudovej hudby, ktorého meno je pevne spojené s Pohorelskou hudobnou scénou. Jeho Ľudová hudba nie je len zoskupením hudobníkov, ale skutočnou rodinou, ktorá zdieľa vášeň pre tradičné slovenské melódie. V ich hudbe sa snúbi virtuozita s hlbokým citom pre interpretáciu, čím vytvárajú autentický a nezabudnuteľný hudobný zážitok.
Základom ich hudby je tradičné nástrojové obsadenie, typické pre horehronský región.Husle, často v hlavnej melodickej úlohe, sprevádzajúcimbal, ktorý dodáva hudbe bohatosť a rytmickú pestrosť.Kontrabas tvorí pevný harmonický základ, aakordeón aleboklarinet (v závislosti od obsadenia) pridávajú ďalšie farebné vrstvy a melodické linky. V niektorých skladbách sa objavujú aj ďalšie tradičné nástroje, ako napríkladfujara,dvojačky alebogajdy, čím rozširujú zvukový spektrum a odkazujú na starobylé hudobné tradície.
Repertoár Ľudovej hudby Jozka Matusa je rozsiahly a pestrý. Zahŕňa tradičnépiesne z Pohorelej a blízkeho okolia, ale aj známe slovenské ľudové piesne z rôznych regiónov. Ich interpretácie sú verné pôvodným melódiám a textom, no zároveň prechádzajú osobitým rukopisom Jozka Matusa a jeho hudobníkov. V ich podaní ožívajú piesne o láske, prírode, práci, rodine a každodennom živote, ktoré sú plné emócií a hlbokých posolstiev.
Charakteristickým znakom ich hudby jedynamika a energia. Ich vystúpenia sú živé a strhujúce, plné radosti a temperamentu. Dokážu roztancovať publikum a preniesť ho do sveta tradičnej slovenskej kultúry. Zároveň však vedia byť ajjemní a citliví v pomalších piesňach, ktoré vyjadrujú smútok, nostalgiu alebo hlbokú lásku.
Pohorelá, obec rozprestierajúca sa v malebnom prostredí Horehronia, nie je len miestom, ale aj symbolom. Symbolom tradičnej slovenskej dediny, ktorá si uchováva svoje kultúrne dedičstvo a odovzdáva ho ďalším generáciám. Už samotný názov "Pohorelá" evokuje silný vzťah k prírode a k horám, ktoré ju obklopujú. História obce je bohatá a siaha hlboko do stredoveku, čo sa odráža aj v jej kultúrnych tradíciách.
Ľudová hudba má v Pohorelej výnimočné postavenie. Nie je to len zábava, ale súčasť života, sprevádzajúca ľudí pri rôznych príležitostiach - od osláv a svadieb, cez cirkevné sviatky, až po bežné stretnutia. V Pohorelej sa dodnes uchovávajú staré zvyky a tradície, ktoré sú úzko prepojené s hudbou a spevom. Folklórne festivaly a podujatia, akým je napríklad "Pohorelá - Dedina ako klenotnica", svedčia o živote a vitalite miestnej ľudovej kultúry.
Podujatie "Pohorelá - Dedina ako klenotnica", spomenuté v úvode, je skvelým príkladom toho, ako sa v Pohorelej starajú o zachovanie a prezentáciu ľudového umenia. Tento folklórny festival, ktorý sa koná pravidelne, prináša na pódium nielen miestne talenty, ale aj umelcov z celého Slovenska. Je to priestor, kde sa stretávajú generácie, kde sa vymieňajú skúsenosti a kde sa oslavuje krása a bohatstvo slovenskej ľudovej kultúry. Účasť Ľudovej hudby Jozka Matusa na takýchto podujatiach je samozrejmosťou a dôležitým príspevkom k ich úspechu.
Pohorelá je ajdomovom Folklórnej skupiny Kráľova Hoľa, ktorá je ďalším dôležitým pilierom miestnej folklórnej scény. Ich repertoár nadväzuje na tradície Pohorelej a okolitých obcí, a ich vystúpenia sú plné autenticity a energie. Spolupráca medzi Ľudovou hudbou Jozka Matusa a Folklórnou skupinou Kráľova Hoľa je prirodzená a obohacujúca pre obe strany, a prispieva k celkovému rozvoju a propagácii ľudovej kultúry v Pohorelej.
Slovenská ľudová hudba je omnoho viac ako len zbierka piesní a melódií. Je to komplexný kultúrny fenomén, ktorý odráža históriu, mentalitu, hodnoty a životný štýl slovenského národa. Jej korene siahajú hlboko do minulosti a prechádzajú rôznymi historickými obdobiami a spoločenskými zmenami. Napriek tomu si však zachovala svoju autenticitu a originalitu, a dodnes oslovuje a inšpiruje ľudí rôznych generácií.
Charakteristické pre slovenské ľudové melódie sú ichmelodická bohatosť a rytmická rozmanitosť. Často sa využívajú modálne stupnice a špecifické rytmické vzorce, ktoré im dodávajú osobitý charakter. Texty piesní sú plné metafor, symbolov a obrazov, ktoré odrážajú rôzne aspekty života - lásku, smútok, radosť, prácu, prírodu, vieru a národnú identitu.Tematická rozmanitosť je jednou z najväčších silných strán slovenskej ľudovej piesne.
Inštrumentálne obsadenie v slovenskej ľudovej hudbe je veľmi variabilné a závisí od regiónu a žánru. Okrem už spomínaných huslí, cimbalu, kontrabasu a akordeónu sa často využívajú ajdrevené dychové nástroje ako fujara, píšťalky, dvojačky, klarinet agajdy. V minulosti mali dôležité postavenie ajstrunové nástroje ako citara a mandolína. V súčasnosti sa v ľudovej hudbe objavujú aj moderné nástroje, no tradičné nástroje si stále zachovávajú svoje dominantné postavenie.
Slovenská ľudová hudba sa vyznačuje ajregionálnymi rozdielmi. Každý región Slovenska má svoje špecifické hudobné tradície, ktoré sa prejavujú v melodike, rytmike, inštrumentálnom obsadení a štýle interpretácie. Horehronie, Podpoľanie, Gemer, Liptov, Záhorie, Zemplín a ďalšie regióny majú svoje vlastné hudobné nárečia, ktoré sú cennou súčasťou celoslovenského kultúrneho bohatstva.Podpolianska ľudová hudba, ako sa spomína v úvode, má v stredoslovenských ľudových hudobných nárečiach osobité postavenie, a Pohorelá, Šumiac a Švermovo sú uvádzané ako dôležité lokality pre tento štýl. To poukazuje na dôležitosť regiónu Horehronia a Pohorelej v kontexte slovenskej ľudovej hudby.
Ľudová hudba Jozka Matusa z Pohorelej je živým dôkazom toho, že tradičné slovenské melódie majú stále čo povedať aj v 21. storočí. Ich hudba je mostom medzi minulosťou a súčasnosťou, medzi tradíciou a modernitou. Je to hudba, ktorá oslovuje srdce a dušu, a ktorá nám pripomína, kto sme a odkiaľ pochádzame. Je to hudba, ktorá nás spája a obohacuje, a ktorá je cenným pokladom slovenskej kultúry.
V dnešnej globalizovanej dobe, kedy sa kultúrne vplyvy miešajú a hranice medzi národnými kultúrami sa stierajú, jezachovanie a odovzdávanie tradičnej ľudovej hudby mimoriadne dôležité. Ide o uchovanie kultúrnej identity, o posilnenie národného povedomia a o odovzdanie kultúrneho dedičstva budúcim generáciám. Ľudová hudba nie je len hudobný žáner, ale aj komplexný systém hodnôt, zvykov a tradícií, ktoré sú pre slovenský národ charakteristické.
Podpora ľudovej hudby by mala byť prioritou pre kultúrne inštitúcie, vzdelávacie zariadenia, médiá a celú spoločnosť. Je potrebné vytvárať priestor pre prezentáciu a šírenie ľudovej hudby, podporovať mladých hudobníkov a folkloristov, a zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na rozvoj a zachovanie ľudovej kultúry. Folklórne festivaly, koncerty, nahrávky, rozhlasové a televízne programy, a vzdelávacie aktivity sú dôležitými nástrojmi na propagáciu a popularizáciu ľudovej hudby.
Vzdelávanie v oblasti ľudovej hudby by malo byť súčasťou školského systému od najnižších stupňov. Deti a mládež by mali mať možnosť spoznávať krásu a bohatstvo slovenskej ľudovej piesne, učiť sa hrať na tradičné nástroje, a zapájať sa do folklórnych súborov a krúžkov. Dôležité je ajneformálne vzdelávanie, odovzdávanie skúseností a tradícií v rodinách, komunitách a folklórnych kolektívoch. Majstrovstvo starších generácií by malo byť odovzdávané mladším, aby sa zabezpečila kontinuita a zachovanie autenticity ľudovej hudby.
Ľudová hudba Jozka Matusa z Pohorelej zohráva v tomto procese dôležitú úlohu. Ich aktívna činnosť, koncerty, vystúpenia na festivaloch a podujatiach, a ich prístup k interpretácii tradičných piesní, sú inšpiráciou pre mnohých mladých hudobníkov a nadšencov ľudovej kultúry. Ich hudba je dôkazom toho, že tradičná ľudová hudba môže byť živá, dynamická a atraktívna aj pre súčasnú generáciu. Ich prínos k zachovaniu a šíreniu slovenskej ľudovej hudby je neoceniteľný.
V konečnom dôsledku,ľudová hudba je živý organizmus, ktorý sa neustále vyvíja a mení. Je dôležité zachovať jej autenticitu a tradície, ale zároveň ju otvoriť novým vplyvom a inováciám. Ľudová hudba by mala byťživou súčasťou súčasnej kultúry, a mala by oslovovať a inšpirovať ľudí rôznych vekových kategórií a záujmov. Len tak môže prežiť a prekvitať aj v budúcnosti, a naďalej byť cenným pokladom slovenskej kultúry.