Deep Purple, britská hardrocková legenda, prešla počas svojej bohatej histórie viacerými personálnymi zmenami, najmä na pozícii speváka. Táto skutočnosť často vyvoláva otázky o tom, kto vlastne bol hlavný frontman kapely a aký bol jeho vplyv. Tento článok sa zameriava na preskúmanie rôznych spevákov, ktorí sa podieľali na úspechu Deep Purple, s dôrazom na Iana Gillana, ktorý je pre mnohých fanúšikov synonymom pre túto kapelu.
Kapela Deep Purple vznikla v roku 1968 v Hertforde v Anglicku. Pôvodnú zostavu, označovanú ako Mark I, tvorili Rod Evans (spev), Ritchie Blackmore (gitara), Nick Simper (basgitara), Jon Lord (klávesy) a Ian Paice (bicie). Rod Evans bol teda prvým spevákom Deep Purple. Jeho hlas a štýl sa objavili na prvých troch albumoch kapely:Shades of Deep Purple (1968),The Book of Taliesyn (1968) aDeep Purple (1969). Tieto albumy sa vyznačovali psychedelickým rockom a progresívnymi prvkami, ktoré sa líšili od neskoršieho, tvrdšieho zvuku kapely. Evansov hlas bol melodický a uhladený, čo prispelo k charakteristickému zvuku ranej tvorby Deep Purple.
Hoci bol Evans schopný spevák, jeho štýl sa ukázal ako menej vhodný pre smer, ktorým sa kapela chcela uberať. Produkcia prvých albumov nezniesla komerčný úspech a hudobné preferencie členov sa začali odlišovať. Ritchie Blackmore a Jon Lord chceli preskúmať tvrdší, bluesom ovplyvnený zvuk, ktorý by bol v súlade s vtedajšou hardrockovou scénou. To viedlo k rozhodnutiu nahradiť Evansa a Simpera, čím sa otvorila cesta pre novú éru kapely.
V roku 1969 nastala zásadná zmena v zostave Deep Purple. Rod Evans a Nick Simper boli nahradení Ianom Gillanom (spev) a Rogerom Gloverom (basgitara). Táto zostava, známa ako Mark II, je považovaná za najúspešnejšiu a najikonickejšiu v histórii kapely. Príchod Gillana priniesol do zvuku Deep Purple surovú energiu a dynamiku, ktorá sa stala synonymom pre ich hardrockový štýl.
Ian Gillan sa narodil 19. augusta 1945 v Hounslow, Middlesex. Pred vstupom do Deep Purple pôsobil v kapele Episode Six. Jeho hlasový rozsah, silné vokály a charizmatické vystupovanie ho rýchlo urobili centrálnou postavou kapely. Gillan sa podieľal na tvorbe niektorých z najväčších hitov Deep Purple, vrátane "Smoke on the Water", "Highway Star", "Space Truckin'" a "Child in Time".
Albumy nahraté s Mark II, akoIn Rock (1970),Fireball (1971) aMachine Head (1972), definovali hardrockový žáner a stali sa míľnikmi v histórii rockovej hudby.Machine Head je často považovaný za vrchol tvorby Deep Purple a obsahuje legendárnu skladbu "Smoke on the Water", inšpirovanú skutočným požiarom počas koncertu Franka Zappu v Montreux. Gillanov prenikavý krik v "Child in Time" sa stal ikonickým momentom v rockovej hudbe a demonštroval jeho výnimočný hlasový rozsah a schopnosti.
Okrem štúdiových albumov bola zostava Mark II známa aj svojimi energickými a improvizovanými živými vystúpeniami.Made in Japan (1972), živý album nahratý počas turné v Japonsku, je považovaný za jeden z najlepších živých albumov v histórii rocku. Zachytáva surovú energiu a virtuozitu kapely na vrchole ich tvorivých síl. Gillanove interakcie s publikom a jeho improvizačné schopnosti dodávali koncertom Deep Purple jedinečnú atmosféru.
Napriek obrovskému úspechu a vplyvu sa zostava Mark II rozpadla v roku 1973. Vnútorné napätie a tvorivé rozdiely medzi členmi viedli k odchodu Iana Gillana a Rogera Glovera. Gillan sa neskôr venoval sólovej kariére a založil Ian Gillan Band, zatiaľ čo Glover sa stal úspešným producentom.
Po odchode Gillana a Glovera prešla kapela Deep Purple ďalšími personálnymi zmenami. V roku 1973 nastúpili David Coverdale (spev) a Glenn Hughes (basgitara/spev). Táto zostava, známa ako Mark III, priniesla do zvuku Deep Purple bluesovejší a funkový nádych. AlbumyBurn (1974) aStormbringer (1974) s Coverdaleom a Hughesom boli komerčne úspešné, ale nezískali taký ohlas ako albumy s Gillanom.
V roku 1975 odišiel Ritchie Blackmore a bol nahradený Tommym Bolinom. Táto zostava, Mark IV, nahrala albumCome Taste the Band (1975), ktorý bol kritizovaný a považovaný za komerčné sklamanie. Bolinova nekonvenčná hra na gitare sa nehodila k zvuku Deep Purple a kapela sa v roku 1976 rozpadla.
V roku 1984 sa zostava Mark II, teda Gillan, Blackmore, Lord, Paice a Glover, opäť spojila a nahrala albumPerfect Strangers (1984). Tento album bol komerčným a kritickým úspechom a znamenal návrat Deep Purple na hudobnú scénu. Následné turné bolo vypredané a potvrdilo trvalú popularitu kapely. Gillanov návrat priniesol do zvuku Deep Purple pôvodnú energiu a dynamiku, ktorá chýbala v predchádzajúcich zostavách.
Zostava Mark II spolu hrala až do roku 1989, keď Gillan opäť odišiel a bol nahradený Joe Lynn Turnerom. Turner naspieval albumSlaves and Masters (1990), ktorý mal zmiešané recenzie. Gillan sa do Deep Purple vrátil v roku 1992 a od tej doby je ich stálym spevákom.
Ian Gillan je pre mnohých fanúšikov synonymom pre Deep Purple. Jeho hlas, texty a charizmatické vystupovanie z neho urobili ikonickú postavu v rockovej hudbe. Okrem pôsobenia v Deep Purple sa Gillan venoval aj sólovej kariére a spolupracoval s rôznymi hudobníkmi. Jeho vplyv na rockovú hudbu je nesporný a jeho prínos k úspechu Deep Purple je neoceniteľný.
Gillanove texty často odrážajú sociálne a politické témy, ako aj osobné skúsenosti. Jeho schopnosť spojiť sa s publikom prostredníctvom svojich textov a vystúpení z neho urobila obľúbeného interpreta. Gillan je tiež známy svojou skromnosťou a humorom, čo prispelo k jeho popularite medzi fanúšikmi.
Deep Purple, aj napriek personálnym zmenám, zostáva jednou z najvplyvnejších a najobľúbenejších rockových kapiel v histórii. Ian Gillan, ako frontman väčšiny ich najúspešnejších albumov a koncertov, zohral kľúčovú úlohu pri formovaní ich zvuku a imidžu. Jeho hlas a energia sú neoddeliteľnou súčasťou dedičstva Deep Purple a jeho vplyv na rockovú hudbu bude trvať aj naďalej.