V hudobnej teórii sa stretávame s pojmami akomolová tónina adurová tónina. Tieto dva pojmy sú základnými stavebnými kameňmi harmónie a melodiky v západnej hudbe. Pre pochopenie hlbšieho významu molovej tóniny je dôležité preskúmať jej charakteristiky, kontext a vplyv na hudobný prejav.
Najjednoduchšie povedané, molová tónina je jedným z dvoch hlavných typov tónin (popri durovej), ktoré sa používajú v tonálnej hudbe. Charakterizuje ju špecifický intervalový vzorec, ktorý vytvára dojemsmutnejšieho, melancholickejšieho alebo vážnejšieho charakteru v porovnaní s durovou tóninou, ktorá sa zvyčajne vníma akoveselšia a radostnejšia. Toto vnímanie je však kultúrne podmienené a nie je univerzálne, no v západnej hudobnej tradícii je hlboko zakorenené.
Základom každej tóniny jestupnica. Molová tónina je definovaná svojou molovou stupnicou. Avšak, nie je to tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Existujú totižtri základné formy molovej stupnice: prirodzená molová stupnica, harmonická molová stupnica a melodická molová stupnica. Každá z nich má svoje špecifiká a využitie.
Prirodzená molová stupnica je najzákladnejšia forma molovej stupnice. Jej intervalový vzorec je:celý tón - poltón - celý tón - celý tón - poltón - celý tón - celý tón. Ak začneme napríklad od tónu A, prirodzená molová stupnica A-mol bude vyzerať takto: A - H - C - D - E - F - G - A. Všimnime si, že táto stupnicaobsahuje len tóny bez predznamenaní, ak vychádzame z a-molu. V iných molových tóninách sa predznamenania môžu objaviť v predznamenaní tóniny.
Prirodzená molová stupnica je charakteristická svojouneúplnou dominantnou harmóniou. V tradičnej tonálnej hudbe je dominantný akord (V. stupeň) durový, pretože obsahujevodivý tón, ktorý vedie k tonike (I. stupeň). V prirodzenej molovej stupnici je však7. stupeň o poltón nižší, čo znamená, že dominantný akord je molový achýba mu vodivý tón. Preto sa prirodzená molová stupnica v čistej forme nepoužíva tak často v harmonickej hudbe, najmä v klasickej hudbe.
Pre vyriešenie problému s chýbajúcim vodivým tónom vzniklaharmonická molová stupnica. Táto stupnica sa líši od prirodzenej molovej stupnice v tom, že mázvýšený 7. stupeň o poltón. V stupnici A-mol harmonickej to znamená, že tón G sa zvýši na Gis. Intervalový vzorec harmonickej molovej stupnice je:celý tón - poltón - celý tón - celý tón - poltón - zväčšená sekunda - poltón. Zväčšená sekunda medzi 6. a 7. stupňom (v A-mol medzi F a Gis) je charakteristickým znakom harmonickej molovej stupnice a dodáva jejorientálny nádych.
Zvýšený 7. stupeň v harmonickej molovej stupnici vytváravodivý tón, ktorý je o poltón nižší ako tonika a silne ťahá k tonike. Vďaka tomu je možné vytváraťsilné durové dominantné akordy (V. stupeň) v molovej tónine, čo je kľúčové pre tonálnu harmoniu. Harmonická molová stupnica sa preto často používapre harmonický základ molovej hudby, pre akordové postupy a kadencie.
Melodická molová stupnica vznikla kvôli melodickým požiadavkám. Zväčšená sekunda v harmonickej molovej stupnici (medzi 6. a 7. stupňom) môže znieťmelodicky trochu neprirodzene, najmä v melodických líniách. Preto sa pre melodické účely používamelodická molová stupnica, ktorá mázvýšený 6. aj 7. stupeň pri postupe nahor, alepri postupe nadol sa vracia k prirodzenej molovej stupnici.
V stupnici A-mol melodickej to znamená, že pri postupe nahor sú zvýšené tóny F a G na Fis a Gis, a pri postupe nadol sa používajú F a G bez zvýšenia. Intervalový vzorec melodickej molovej stupnicepri postupe nahor je:celý tón - poltón - celý tón - celý tón - celý tón - celý tón - poltón.Pri postupe nadol je intervalový vzorecprirodzenej molovej stupnice:celý tón - celý tón - poltón - celý tón - celý tón - poltón - celý tón.
Melodická molová stupnicaeliminuje zväčšenú sekundu a vytvárahladší melodický postup. Používa sa predovšetkýmpre tvorbu melódií v molovej tónine. V praxi sa často stáva, že skladateliakombinujú prvky všetkých troch molových stupníc, pričom harmonický základ je často založený na harmonickej molovej stupnici a melódie môžu využívať prvky melodickej molovej stupnice.
Každá tónina, durová aj molová, má svojepredznamenanie. Predznamenanie udáva, ktoré tóny sú v danej tónine trvalo zvýšené alebo znížené. Na rozdiel od durových tónin, molové tóninynemajú špeciálne predznamenania. Používajú sarovnaké predznamenania ako pre durové tóniny. Každé predznamenanieprislúcha jednej durovej a jednej molovej tónine. Tieto dve tóniny sa nazývajúparalelné tóniny.
Paralelné tóniny majúrovnaké predznamenanie, alerôzne základné tóny (toniky). Napríklad, C-dur a a-mol sú paralelné tóniny. Obe nemajú žiadne predznamenania.Relatívne tóniny, naopak, majúrovnakú toniku, alerôzne predznamenania. Napríklad, C-dur a c-mol sú relatívne tóniny. C-dur nemá predznamenania, zatiaľ čo c-mol má tri béčka (b, es, as).
Aby sme našliparalelnú molovú tóninu k danej durovej tónine, musíme ísťo malú terciu (tri poltóny) nadol od toniky durovej tóniny. Napríklad, paralelná molová tónina k C-dur je a-mol (C-B-A). Aby sme našliparalelnú durovú tóninu k danej molovej tónine, musíme ísťo malú terciu nahor od toniky molovej tóniny. Napríklad, paralelná durová tónina k a-mol je C-dur (A-H-C).
Predznamenanie nám tedasamo o sebe nepovie, či sa jedná o durovú alebo molovú tóninu. Pre určenie tóniny je potrebnéanalyzovať hudobný kontext, napríkladcharakteristické akordové postupy, melodické obraty a celkový výraz skladby. Často sa hovorí, žeposledný tón skladby môže napovedať o tónine, ale nie je to pravidlo. Dôležitejšie jevnímať celkový tonálny centrum skladby.
Harmónia v molovej tónine sa líši od harmónie v durovej tónine v mnohých aspektoch. Ako sme už spomenuli,harmonická molová stupnica je základom pre harmonické postupy v molovej tónine. Charakteristické akordy v molovej tónine sú:
Charakteristickékadencie v molovej tónine sú:
Melódie v molovej tónine často využívajúmelodickú molovú stupnicu pri stúpaní a prirodzenú molovú stupnicu pri klesaní. To umožňujehladký melodický postup nahor bez zväčšenej sekundy amolový charakter pri klesaní. Avšak, nie je to dogma a skladatelia častomixujú prvky všetkých troch molových stupníc v melodických líniách.
Melodický charakter molovej tóniny sa často spája sistou melanchóliou, smútkom alebo vážnosťou. Intervaly v molovej stupnici, najmämalá tercia medzi tonikou a terciou, prispievajú k tomuto vnímaniu. Avšak, molová tóninanemusí vždy vyjadrovať len smútok. Môže byť použitá aj na vyjadreniedramatickosti, vášne, tajomstva, hĺbky emócií a mnohých iných odtieňov.
Rytmus tiež zohráva dôležitú úlohu pri vnímaní molovej tóniny.Pomalšie tempá a ťažšie rytmy často umocňujú melancholický charakter, zatiaľ čorýchlejšie tempá a energickejšie rytmy môžu dodať molovej tónine dramatický alebo vášnivý charakter.
Vnímanie emocionálneho charakteru molovej tóniny ječiastočne kultúrne podmienené ačiastočne vychádza z akustických vlastností molových intervalov. V západnej hudobnej tradícii sa molová tóninatradične spája so smútkom, melanchóliou, vážnosťou, napätím a introspekciou. Durová tónina sa naopak spája sradosťou, optimizmom, jasom a extrovertnosťou.
Tieto asociácie všaknie sú absolútne a univerzálne. V rôznych kultúrach a historických obdobiach sa molová a durová tónina mohli vnímať inak. Navyše,kontext skladby, tempo, rytmus, harmónia, inštrumentácia a interpretácia sú rovnako dôležité pre celkový emocionálny výraz skladby ako samotná tónina.
Je dôležitévyhnúť sa klišé a zjednodušeniam, že molová tónina vždy znamená smútok a durová tónina vždy znamená radosť. Molová tónina jebohatý a expresívny hudobný prostriedok, ktorý umožňuje vyjadriť širokú škálu emócií a nálad. Skladatelia častokombinujú durové a molové pasáže v jednej skladbe, aby vytvorilikontrasty a dramatický oblúk.
Molová tónina sa používav širokej škále hudobných žánrov. Vklasickej hudbe je molová tóninarovnako dôležitá ako durová tónina. Mnohéslávne skladby sú napísané v molovej tónine, napríklad BeethovenovaSymfónia č. 5 c-mol, BachovaToccata a fuga d-mol, MozartovoRequiem d-mol a mnohé ďalšie.
Vpopulárnej hudbe sa molová tónina tiež často používa. Mnohébalady, rockové piesne a bluesové skladby sú v molovej tónine, aby vyjadrilismútok, introspekciu alebo dramatickosť. Napríklad,Hallelujah od Leonarda Cohena,Smells Like Teen Spirit od Nirvany,Stairway to Heaven od Led Zeppelin a mnohé ďalšie populárne piesne využívajú molovú tóninu.
Vľudovej hudbe rôznych kultúr sa molová tónina tiež často vyskytuje. Vslovenských ľudových piesňach sa často stretávame s molovými tóninami, ktoré prispievajú kmelancholickému a emotívnemu charakteru mnohých piesní.
Vjazze a blues je molová tóninazákladom pre mnoho improvizácií a harmonických postupov.Bluesová stupnica, ktorá je molového charakteru, je fundamentom bluesovej hudby. Aj vmetale a elektronickej hudbe sa molová tónina často používa pretemnejší a agresívnejší zvuk.
Molová tóninanemala vždy rovnaký význam a postavenie ako durová tónina. Vstredovekej hudbe sa používalicirkevné tóniny, ktoré boli predchodcami durovej a molovej tóniny.Molové tóniny (resp. im zodpovedajúce cirkevné tóniny) sa v stredoveku používali, ale nemali rovnaký harmonický systém ako v tonálnej hudbe. Durová tónina sa začala postupne presadzovať vrenesancii a baroku a vklasicizme sa durová a molová tónina stalidvoma hlavnými tóninami tonálneho systému.
Vbaroku sa molová tónina často spájala svážnymi a pompéznymi témami, zatiaľ čo durová tónina sveselšími a tanečnými témami. Vklasicizme sa tento kontrast prehlboval a molová tónina sa stalavýrazovým prostriedkom pre vyjadrenie hlbokých emócií a dramatických situácií. Vromantizme dosiahla molová tóninavrchol svojho významu a stala sasynonymom pre melanchóliu, smútok a individualizmus.
V20. a 21. storočí sa tonálny systémrozšíril a fragmentoval, ale molová a durová tóninastále zostávajú dôležitými pojmami v hudobnej teórii a praxi. Mnoho skladateľov aj v súčasnej hudbevyužíva molovú tóninu pre jej expresívne možnosti akontrast k durovej tónine.
Vzťah medzi durovou a molovou tóninou jefundamentálny pre pochopenie tonálnej hudby. Ako sme už spomenuli, existujúparalelné a relatívne tóniny.Paralelné tóniny majúrovnaké predznamenanie, alerôzne toniky.Relatívne tóniny majúrovnakú relatívnu toniku (terciu nižšie pre molovú, terciu vyššie pre durovú) arôzne predznamenania.
Prechod medzi durovou a molovou tóninou je bežnýmvýrazovým prostriedkom v hudbe.Modulácia z durovej do molovej tóniny môžezmeniť náladu skladby apridať na hĺbke a dramatickosti. Naopak,modulácia z molovej do durovej tóniny môžepriniesť svetlo a optimizmus. Skladatelia častovyužívajú tieto kontrasty predynamický a expresívny vývoj skladby.
Pochopenie molovej tóniny jekľúčové pre každého, kto sa zaoberá hudbou, či už akointerpret, skladateľ, hudobný teoretik alebo poslucháč. Molová tónina jebohatý a mnohostranný hudobný jazyk, ktorý umožňuje vyjadriťširokú škálu emócií a myšlienok. Jej hlbšie pochopenieobohatí hudobný zážitok a umožní hlbšie preniknúť do sveta hudby.
tags: #Hudba