Inscenácia hryPygmalion od Georgea Bernarda Shawa v Štátnom divadle Košice (ŠDKE) predstavuje zaujímavý prínos k interpretácii tohto klasického diela. Táto analýza sa zameriava na špecifiká košickej inscenácie, jej umelecké rozhodnutia a širší kontext pôvodnej hry v súčasnej spoločnosti.

Preklad a lokalizácia: Východniarsky Pygmalion

Jedným z najvýraznejších prvkov inscenácie je nový preklad, ktorý vznikol pod vedením režiséra Martina Čičváka v spolupráci s Milkou Zimkovou. Táto adaptácia neostáva len pri preklade slova za slovom, ale ide ďalej a premiestňuje dej do Košíc. Líza Doolittle, kvetinárka z londýnskych ulíc, sa stáva dievčaťom hovoriacim východoslovenským nárečím. Toto rozhodnutie prináša so sebou niekoľko dôležitých implikácií:

  • Zrozumiteľnosť a rezonancia: Použitie východniarskeho nárečia umožňuje divákom lepšie sa stotožniť s postavou Lízy a jej sociálnym prostredím. Nárečie pridáva hre autenticitu a lokálny kolorit.
  • Sociálny komentár: Zmena nárečia zdôrazňuje sociálne rozdiely a predsudky, ktoré sú ústrednou témou hry. Východniarske nárečie môže byť vnímané ako znak nižšieho sociálneho statusu, čo umocňuje kontrast medzi Lízou a vyššou spoločnosťou, do ktorej sa ju profesor Higgins snaží transformovať.
  • Riziko stereotypov: Použitie nárečia však môže viesť aj k stereotypizácii východoslovenského regiónu a jeho obyvateľov. Je dôležité, aby inscenácia s týmto aspektom pracovala citlivo a vyhla sa karikatúrnemu zobrazeniu.

Emancipácia a genderová problematika

Inscenácia v ŠDKE kladie dôraz na emancipačnú rovinu príbehu a ponúka zamyslenie nad genderovou problematikou. Pôvodná Shawova hra už sama osebe obsahuje kritiku patriarchálnej spoločnosti a poukazuje na nerovné postavenie žien. Košická inscenácia túto kritiku ešte viac zvýrazňuje, pravdepodobne prostredníctvom hereckých výkonov, scénografie a kostýmov. Otázka, či muž potrebuje pretvoriť ženu podľa svojich predstáv, aby sa do nej mohol zamilovať, zostáva aktuálna aj v súčasnosti. Inscenácia tak podnecuje divákov k diskusii o rodových stereotypoch, sebaprijatí a hľadaní vlastnej identity.

Režisérske poňatie a aktualizácia

Režisér Martin Čičvák je známy svojím inovatívnym prístupom k divadelnej réžii. Premiestnenie deja do súčasnosti a na východné Slovensko je dôkazom jeho snahy o aktualizáciu klasických diel a ich priblíženie súčasnému publiku. Táto aktualizácia sa prejavuje nielen v preklade a lokalizácii, ale aj v celkovom režijnom poňatí, ktoré reflektuje súčasné spoločenské problémy a trendy. Profesor Higgins v podaní Čičváka sa tak nestáva len lingvistom, ale aj symbolom mocenského postavenia muža v spoločnosti, ktorý sa snaží ovládať a formovať ženu podľa svojich predstáv.

Pygmalion ako predloha pre My Fair Lady

Je dôležité pripomenúť, žePygmalion bol predlohou pre slávny muzikálMy Fair Lady. Hoci muzikál si ponecháva základnú dejovú líniu, pridáva do príbehu romantický rozmer a končí sa šťastným koncom. ShawovPygmalion je však oveľa komplexnejší a nejednoznačnejší. Nejde len o príbeh o premene chudobného dievčaťa na dámu, ale aj o kritiku spoločenských konvencií a otázku osobnej slobody. Inscenácia v ŠDKE sa pravdepodobne viac drží pôvodného Shawovho textu a jeho kritického pohľadu na spoločnosť.

Jubilejná sezóna a premiéra

InscenáciaPygmalion bola prvou činohernou premiérou jubilejnej 75. sezóny Štátneho divadla Košice. Výber tohto diela na otvorenie sezóny naznačuje, že divadlo si uvedomuje jeho nadčasovosť a aktuálnosť.Pygmalion je hra, ktorá dokáže osloviť divákov rôznych generácií a podnecovať ich k zamysleniu nad dôležitými spoločenskými otázkami.

Analýza postáv

Líza Doolittle

Líza, v prevedení s východoslovenským nárečím, reprezentuje nielen sociálnu vrstvu, ale aj silu vnútornej premeny. Jej cesta od kvetinárky po "dámu" nie je len o zmene reči, ale o hľadaní vlastnej identity a postavenia v spoločnosti. Inscenácia zdôrazňuje jej snahu o sebaurčenie a odmietnutie pasívnej role, ktorú jej spoločnosť predurčuje.

Profesor Higgins

Higgins predstavuje intelektuálnu a spoločenskú elitu, no zároveň je zobrazený s kritickým pohľadom na jeho aroganciu a manipuláciu. Jeho experiment s Lízou odhaľuje nielen jeho vedeckú zvedavosť, ale aj jeho neschopnosť chápať ľudské city a potreby.

Alfred Doolittle

Lízin otec, smetiar Alfred Doolittle, prináša do hry prvky komédie a satiry. Jeho postava kritizuje pokryteckú morálku spoločnosti a poukazuje na paradoxné situácie, v ktorých sa ocitajú ľudia z okraja spoločnosti.

Scénografia a kostýmy

Scénografia a kostýmy zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní atmosféry inscenácie a zdôrazňovaní jej tém. Zrejme sa využívajú prvky, ktoré evokujú prostredie Košíc a východného Slovenska, čím sa divákom priblíži dej a jeho sociálny kontext. Kostýmy reflektujú premenu Lízy a jej postupný posun do vyšších spoločenských vrstiev.

Hudba a zvuk

Hoci ide o činohru, hudba a zvuk môžu hrať dôležitú úlohu pri dotváraní atmosféry a zdôrazňovaní emócií. Použitie hudby s motívmi východného Slovenska by mohlo pridať inscenácii autenticitu a lokálny kolorit.

Vplyv na diváka

Cieľom inscenácie je pravdepodobne vyvolať u divákov zamyslenie nad aktuálnymi spoločenskými problémami, ako sú rodové stereotypy, sociálne rozdiely a hľadanie vlastnej identity. Inscenácia podnecuje divákov k diskusii a kritickému pohľadu na svet okolo seba.

Záverom

InscenáciaPygmalion v Štátnom divadle Košice predstavuje zaujímavý a inovatívny prístup k tomuto klasickému dielu. Premiestnenie deja do Košíc a použitie východoslovenského nárečia pridáva hre autenticitu a lokálny kolorit, zatiaľ čo dôraz na emancipačnú rovinu a genderovú problematiku umožňuje divákom zamyslieť sa nad aktuálnymi spoločenskými problémami. Réžia Martina Čičváka sľubuje moderné a inovatívne spracovanie, ktoré osloví súčasné publikum a podnieti ho k diskusii a kritickému pohľadu na svet okolo seba. Inscenácia tak prispieva k oživeniu klasického diela a jeho uvedeniu do súčasného kontextu.

tags: #Divadlo

Similar pages: