Divadelné dosky Štátneho divadla Košice sa v jubilejnej 75. sezóne rozozvučali smiechom a dialektom, keď na javisko Historickej budovy vstúpila hraPygmalion od Bernarda Shawa. Táto inscenácia, premiérovaná 8. novembra 2019, sa ihneď stala udalosťou, a to nielen pre samotné divadlo, ale aj pre kultúrnu scénu Košíc a celého východného Slovenska. Režisér Martin Čičvák, ktorý sa po dvadsiatich rokoch vrátil do svojho rodného mesta, sa rozhodol pre odvážny krok – preniesť klasický príbeh z londýnskych ulíc do prostredia Košíc a okoreniť ho autentickou východniarčinou.
Už od prvých ohlásení premiéry bolo jasné, že nejde o bežné spracovanie známej hry. Namiesto tradičného anglického prostredia sa diváci ocitli v pulzujúcej atmosfére košického prostredia, kde sa stretávajú postavy hovoriace dialektom, ktorý je pre tento región tak charakteristický. Táto úprava textu, na ktorej sa podieľala aj Milka Zimková, priniesla do hry nový rozmer a prepojila klasické dielo s lokálnym kontextom. Východniarčina, so svojou melodikou a špecifickým slovníkom, oživila postavy a situácie a dodala im bezprostrednosť a autenticitu, ktoré diváci okamžite ocenili.
V hlavnej úlohe Lízy Doolittlovej sa predstavila Tatiana Poláková, ktorá s bravúrou zvládla premenu z kvetinárky z ulice na dámu s kultivovaným prejavom – a to všetko v špecifickom jazykovom prostredí. Jej výkon bol kritiky aj divákmi hodnotený ako presvedčivý a plný energie. Henrieta Kecerová stvárnila pani Pearceovú, hospodynku profesora Higginsa, a Milan Antol sa ujal úlohy plukovníka Pickeringa. Ich herecké výkony dotvárali celkový obraz inscenácie a prispeli k jej úspechu.
Aby sme však plne pochopili význam tejto košickej inscenácie, musíme sa pozrieť na samotné dielo Bernarda Shawa a jeho kontext.Pygmalion nie je len komédia o premene jednej ženy, ale dielo s hlbším spoločenským a filozofickým posolstvom. Shaw, ako majster dialógu a irónie, sa v hre dotýka tém ako sú spoločenské triedy, jazyk, identita a možnosť zmeny.
Hra rozpráva príbeh profesora fonetiky Henryho Higginsa, ktorý sa staví, že dokáže z jednoduchej kvetinárky Lízy Doolittlovej urobiť dámu – a to len prostredníctvom výučby správnej výslovnosti a etikety. Higgins, hnaný svojou vedou a egom, vníma Lízu spočiatku len ako experimentálny objekt. Líza, na druhej strane, hľadá spôsob, ako zlepšiť svoj život a oslobodiť sa od chudoby a obmedzení svojej spoločenskej vrstvy. Ich vzájomný vzťah je plný napätia, humoru, ale aj momentov hlbšieho porozumenia.
Shaw vPygmalione kriticky poukazuje na povrchnosť spoločenských konvencií a na predsudky, ktoré sú spojené s jazykom a pôvodom. Prostredníctvom Lízy a Higginsa nastoľuje otázku, čo skutočne definuje človeka – jeho pôvod a vonkajší prejav, alebo jeho vnútorná hodnota a schopnosť rozvoja. Hra tak otvára diskusiu o sociálnej mobilite a o tom, či je spoločnosť skutočne otvorená pre zmenu a prekonávanie triednych bariér.
Pygmalion patrí k najúspešnejším a najhranejším hrám Bernarda Shawa. Jeho popularita pretrváva už viac ako sto rokov a hra sa neustále vracia na divadelné javiská po celom svete. Dôvodom je nielen vtipný a inteligentný dialóg, ale aj univerzálnosť tém, ktoré hra nastoľuje. Problémy spoločenského rozvrstvenia, jazykovej diskriminácie a hľadania vlastnej identity sú aktuálne aj v 21. storočí, a pretoPygmalion stále rezonuje s divákmi rôznych generácií a kultúr.
Shawova hra sa stala inšpiráciou pre mnohé ďalšie umelecké diela, z ktorých najznámejší je muzikálMy Fair Lady. Muzikálová adaptácia, hoci sa líši v niektorých detailoch od pôvodnej hry (najmä v romantickejšom závere), prispela k ešte väčšej popularizácii príbehu Lízy Doolittlovej a profesora Higginsa. Pygmalion však existuje aj v mnohých filmových a televíznych spracovaniach, čo svedčí o jeho trvalej príťažlivosti a schopnosti osloviť rôzne médiá a publiká.
InscenáciaPygmalionu v Štátnom divadle Košice nie je len ďalším uvedením klasickej hry. Je to originálny a premyslený dialóg s Shawovým dielom, ktorý ho prenáša do nového kontextu a oživuje ho pre súčasného diváka. Použitie východniarskeho dialektu nie je len povrchným efektom, ale hlbším dramaturgickým rozhodnutím. Dialekt prináša do hry lokálnu farbu a autenticitu, ale zároveň otvára otázku jazykovej identity a kultúrnej rôznorodosti.
Východniarčina, ako jazykový variant s bohatou históriou a špecifickými črtami, sa stáva v košickej inscenácii prostriedkom na vyjadrenie lokálneho povedomia a na prepojenie s divákmi, pre ktorých je tento dialekt súčasťou ich identity. Zároveň však použitie dialektu môže byť zaujímavé aj pre divákov z iných regiónov Slovenska, ktorí tak majú možnosť spoznať a oceniť kultúrnu bohatosť východu.
Režisér Martin Čičvák sa pri inscenovaníPygmalionu zameral nielen na jazykovú úpravu, ale aj na vizuálnu stránku predstavenia a na herecké interpretácie postáv. Jeho cieľom bolo vytvoriť inscenáciu, ktorá bude nielen zábavná a vtipná, ale aj podnetná a provokatívna – tak, ako to bolo charakteristické pre Shawove hry. KošickýPygmalion sa tak stal príkladom toho, ako sa môže klasické dielo úspešne adaptovať pre súčasné publikum, pričom si zachováva svoju pôvodnú hodnotu a zároveň získava nové významové vrstvy.
PremiéraPygmalionu v Štátnom divadle Košice vyvolala pozitívne reakcie kritiky aj divákov. Recenzie v médiách vyzdvihovali najmä originálne spracovanie hry, herecké výkony a vtipnú adaptáciu textu do východniarskeho dialektu. Diváci oceňovali najmä sviežosť a energiu inscenácie, ako aj prepojenie klasického príbehu s lokálnym kontextom.
Ohlasy v lokálnych médiách, ako napríklad na portáloch kosicednes.sk, korzar.sk a topky.sk, svedčia o veľkom záujme verejnosti o túto inscenáciu. Tituly článkov ako "Pygmalion po východniarsky v Štátnom divadle Košice" alebo "V Štátnom divadle Košice zaznie východniarčina" signalizujú, že práve jazyková úprava bola jedným z najatraktívnejších aspektov predstavenia. Recenzia na portáli monitoringdivadiel.sk s názvom "A šak tak hutorim...Pygmalion!" taktiež naznačuje pozitívne prijatie inscenácie a jej originálneho prístupu.
ÚspechPygmalionu v Košiciach potvrdzuje, že klasické diela majú stále čo povedať súčasnému publiku, ak sa k nim pristupuje s tvorivosťou a odvahou. Inscenácia v Štátnom divadle Košice ukázala, že aj na domácej scéne je možné vytvárať divadlo, ktoré je nielen zábavné, ale aj podnetné a relevantné pre súčasnú spoločnosť. PreneseniePygmalionu do košického prostredia a použitie východniarskeho dialektu sa ukázalo ako šťastné rozhodnutie, ktoré dodalo klasickej hre nový život a oslovilo široké spektrum divákov.
Je dôležité zdôrazniť, že úspech tejto inscenácie nie je len o jazykovej úprave. Je to výsledok komplexnej práce celého tvorivého tímu – režiséra, hercov, scénografov, kostýmových výtvarníkov a ďalších spolupracovníkov. Spoločne sa im podarilo vytvoriť predstavenie, ktoré je nielen zábavné a vtipné, ale aj vizuálne pôsobivé a herecky presvedčivé.Pygmalion v Štátnom divadle Košice je tak príkladom kvalitnej divadelnej produkcie, ktorá si zaslúži pozornosť a uznanie.
V kontexte 75. jubilejnej sezóny Štátneho divadla Košice jePygmalion významným míľnikom. Je to inscenácia, ktorá nielenže úspešne otvorila novú sezónu, ale zároveň potvrdila, že divadlo v Košiciach má potenciál a ambície vytvárať divadlo na vysokej umeleckej úrovni. Návrat režiséra Martina Čičváka do Košíc sa ukázal ako obohacujúci pre obe strany – pre divadlo, ktoré získalo skúseného a talentovaného tvorcu, aj pre režiséra, ktorý sa mohol realizovať v prostredí, ktoré mu je blízke a známe.
Pygmalion v Štátnom divadle Košice nie je len inscenáciou klasickej hry. Je to kultúrna udalosť, ktorá prekračuje hranice divadelného javiska a zasahuje do širšieho spoločenského kontextu. Je to predstavenie, ktoré podnecuje k zamysleniu nad jazykom, identitou, spoločenskými triedami a možnosťou zmeny. A predovšetkým je to predstavenie, ktoré divákom prináša radosť a zábavu, a to prostredníctvom kvalitného divadelného umenia.
InscenáciaPygmalionu v Štátnom divadle Košice je významná aj z hľadiska dramaturgie divadla. Uvedenie klasického diela v originálnom spracovaní s lokálnym akcentom svedčí o dramaturgickej rozmanitosti a otvorenosti divadla voči rôznym prístupom k divadelnej tvorbe. Zároveň je to dôkaz, že klasika môže byť stále živá a relevantná, ak sa k nej pristupuje s invenciou a tvorivosťou. KošickýPygmalion tak môže byť inšpiráciou pre ďalšie divadlá na Slovensku aj v zahraničí, ktoré hľadajú spôsoby, ako oživiť klasické diela a prepojiť ich so súčasným publikom.
V konečnom dôsledku,Pygmalion v Štátnom divadle Košice je úspešným príkladom toho, ako sa môže klasické divadelné dielo premeniť na moderné a aktuálne predstavenie, ktoré oslovuje divákov rôznych vekových kategórií a záujmov. Je to inscenácia, ktorá je nielen zábavná, ale aj podnetná, a ktorá prispieva k rozvoju divadelnej kultúry na Slovensku. A predovšetkým je to predstavenie, na ktoré sa diváci radi vracajú a ktoré si dlho pamätajú.
tags: #Divadlo