Otázka slobody v umeleckej sfére je rovnako stará ako samotné umenie. V modernej dobe, kedy sa umelecká produkcia diverzifikuje a formy umeleckej činnosti sa neustále menia, sa stáva relevantnejšou ako kedykoľvek predtým. V slovenskom kontexte sa často stretávame s pojmami „slobodný umelec“ a „výkonný umelec“. Hoci sa oba termíny týkajú umeleckej profesie a zdieľajú určité spoločné črty, ich podstata a miera slobody, ktorú umelcom poskytujú, sa výrazne líšia. Cieľom tohto článku je hĺbkovo preskúmať tieto rozdiely a analyzovať, ktorý z týchto dvoch typov umelcov má v súčasnosti väčšiu slobodu, a to z rôznych uhlov pohľadu. Naša analýza sa nebude opierať o povrchné vnímanie slobody, ale prenikne do jej rôznych dimenzií – od kreatívnej autonómie a finančnej nezávislosti až po organizačnú flexibilitu a schopnosť formovať vlastnú kariéru.
Aby sme mohli zodpovedne posúdiť, kto má väčšiu slobodu, musíme najprv presne definovať, čo rozumieme pod pojmami „slobodný umelec“ a „výkonný umelec“ v slovenskom kontexte.Slobodný umelec je v širšom zmysle slova osoba, ktorá vykonáva umeleckú činnosť na vlastnú zodpovednosť a na vlastný účet, bez pevného zamestnaneckého pomeru. Tento pojem je pomerne široký a zahŕňa rôzne umelecké disciplíny, ako napríklad výtvarné umenie, literatúru, dizajn, prekladateľstvo, a v niektorých prípadoch aj remeselné činnosti s umeleckým prvkom. Dôležité je, že slobodný umelec si sám určuje obsah a rozsah svojej tvorby, riadi svoj čas a organizuje svoju prácu. Na druhej strane,výkonný umelec je pojem, ktorý sa užšie spája s interpretáciou už existujúceho umeleckého diela. Najčastejšie sa tento termín používa v oblasti hudobného umenia, divadelného umenia, tanca a filmu. Výkonný umelec, ako napríklad hudobník, herec, tanečník alebo spevák, interpretuje diela autorov (skladateľov, dramatikov, choreografov) a sprostredkúva ich publiku. Jeho sloboda je do istej miery obmedzená interpretáciou diela, ale zároveň spočíva v jeho osobnom umeleckom vklade a interpretácii.
Z hľadiskakreatívnej slobody sa na prvý pohľad zdá, že slobodný umelec má výraznú prevahu. Slobodný umelec si sám definuje témy, formy a štýl svojej tvorby. Nie je viazaný pokynmi zamestnávateľa ani očakávaniami objednávateľa, pokiaľ sám nezvolí tvorbu na zákazku. Môže sa slobodne vyjadrovať, experimentovať a rozvíjať svoj umelecký jazyk bez vonkajších obmedzení. Napríklad, maliar slobodný umelec si sám vyberá, aké motívy bude maľovať, akou technikou a v akom štýle. Rovnako spisovateľ slobodný umelec si sám určuje tému, žáner a formu svojho literárneho diela. Táto kreatívna autonómia je pre mnohých slobodných umelcov kľúčovým motivátorom a zdrojom naplnenia. Avšak, je dôležité si uvedomiť, že aj výkonný umelec má vo svojej interpretácii diela značný priestor pre kreatívnu slobodu. Hoci interpretuje dielo, ktoré už existuje, má možnosť ho pretvoriť a obohatiť o svoj osobný umelecký vklad. Napríklad, hudobník môže interpretovať skladbu rôznymi spôsobmi, s rôznym tempom, dynamikou a výrazom. Herec môže dať divadelnej postave hlbší psychologický rozmer a osobitý charakter. Tanečník môže choreografiu obohatiť o vlastné pohybové nuansy a emócie. Preto ani výkonný umelec nie je len pasívnym reproduktorom, ale aktívnym spolutvorcom umeleckého zážitku. Rozdiel spočíva skôr v povahe kreatívnej slobody. Slobodný umelec má slobodu tvoriťex nihilo, zatiaľ čo výkonný umelec má slobodu pretvárať a interpretovať už existujúce diela. Oba typy slobody sú hodnotné a pre umenie nepostrádateľné.
Z hľadiskafinančnej slobody je situácia oveľa komplexnejšia a menej jednoznačná. Slobodný umelec je často vnímaný ako osoba, ktorá má absolútnu slobodu v rozhodovaní o svojich príjmoch. Môže si sám určovať ceny svojich diel, hľadať si zákazky a klientov, a v optimálnom prípade dosiahnuť vysoké príjmy. Potenciálne finančné možnosti slobodného umelca sú teoreticky neobmedzené. Avšak, realita je často oveľa menej ružová. Slobodný umelec je vystavený značnej finančnej neistote. Jeho príjmy sú nepravidelné a závisia od mnohých faktorov, ako napríklad dopyt po jeho tvorbe, úspešnosť marketingových aktivít, hospodárska situácia a konkurencia. Mnohí slobodní umelci sa stretávajú s problémami s nízkymi príjmami, nedostatočným sociálnym zabezpečením a finančnou nestabilitou. Na druhej strane, výkonný umelec, ktorý je zamestnaný v inštitúcii, ako napríklad divadlo, orchester alebo filmová produkčná spoločnosť, má zvyčajne stabilnejší príjem a sociálne zabezpečenie. Jeho príjem je síce často obmedzený platovou tabuľkou a rozpočtom inštitúcie, ale je pravidelný a predvídateľný. Výkonný umelec má menšiu slobodu v určovaní svojho príjmu, ale má väčšiu finančnú istotu. Avšak, aj tu existujú nuansy. Úspešný výkonný umelec, ktorý je známy a žiadaný, môže dosahovať vysoké príjmy prostredníctvom honorárov za vystúpenia, koncertov, nahrávania a autorských práv. Môže si vybudovať úspešnú kariéru aj mimo inštitucionálneho rámca a stať sa finančne nezávislým. Preto ani finančná sloboda nie je výsadou výlučne slobodných umelcov. Rozdiel spočíva skôr v povahe finančnej slobody. Slobodný umelec má potenciálne neobmedzenú finančnú slobodu, ale nesie na sebe aj plnú zodpovednosť a riziká. Výkonný umelec má menšiu finančnú slobodu v zmysle potenciálneho maximálneho príjmu, ale má väčšiu finančnú istotu a stabilitu.
Z pohľaduorganizačnej slobody a flexibility, slobodný umelec opäť vykazuje znaky väčšej autonómie. Slobodný umelec si sám riadi svoj pracovný čas, miesto výkonu práce a spôsob organizácie práce. Môže pracovať z domu, z ateliéru, alebo cestovať a tvoriť na rôznych miestach. Môže si sám určovať pracovné tempo a prestávky, prispôsobovať svoj pracovný režim svojim individuálnym potrebám a preferenciám. Táto organizačná flexibilita je pre mnohých slobodných umelcov veľmi cenná. Na druhej strane, výkonný umelec, ktorý je zamestnaný v inštitúcii, musí sa prispôsobiť organizačnej štruktúre a pracovnému režimu inštitúcie. Má pevne stanovený pracovný čas, skúšky, predstavenia, turné a iné povinnosti, ktoré obmedzujú jeho organizačnú flexibilitu. Musí sa riadiť pokynmi režiséra, dirigenta, choreografa a iných vedúcich pracovníkov. Jeho organizačná sloboda je obmedzená potrebami kolektívnej umeleckej produkcie. Avšak, aj tu je potrebné zdôrazniť, že organizačná flexibilita slobodného umelca nie je bez negatívnych stránok. Slobodný umelec musí byť veľmi disciplinovaný a zodpovedný, aby dokázal efektívne organizovať svoju prácu a dodržiavať termíny. Musí si sám zabezpečovať administratívne, marketingové a finančné úlohy, ktoré v inštitucionálnom prostredí preberá management. Preto organizačná sloboda slobodného umelca je spojená s väčšou zodpovednosťou a nárokmi na sebariadenie. Výkonný umelec, hoci má menšiu organizačnú slobodu, má zároveň uľahčenú organizáciu práce vďaka existujúcej inštitucionálnej štruktúre a podpore. Rozdiel spočíva v type organizačnej slobody. Slobodný umelec má slobodu organizovať si prácu podľa vlastných predstáv, zatiaľ čo výkonný umelec má slobodu v rámci organizačného rámca inštitúcie.
Ďalším dôležitým aspektom slobody jesloboda prejavu a umeleckej vízie. V tomto smere sa opäť zdá, že slobodný umelec má väčšiu slobodu. Nie je viazaný ideologickými, politickými ani komerčnými tlakmi, ktoré môžu existovať v inštitucionálnom prostredí. Môže slobodne vyjadrovať svoje názory, postoje a kritiku prostredníctvom svojej tvorby. Môže sa venovať témam, ktoré sú pre neho dôležité, aj keď nie sú komerčne atraktívne alebo politicky korektné. Táto sloboda prejavu je pre mnohých slobodných umelcov kľúčová pre ich umeleckú integritu a autenticitu. Výkonný umelec, ktorý pracuje v inštitúcii, môže byť do istej miery obmedzený v slobode prejavu. Inštitúcie, najmä tie, ktoré sú financované z verejných zdrojov, môžu mať politické alebo ideologické preferencie, ktoré ovplyvňujú umeleckú produkciu. Výkonný umelec môže byť vystavený cenzúre alebo autocenzúre, aby sa vyhol konfliktom s vedením inštitúcie alebo s verejnosťou. Komerčné tlaky môžu tiež obmedzovať slobodu prejavu výkonného umelca. Produkčné spoločnosti a vydavateľstvá sa často zameriavajú na komerčne úspešné projekty a odmietajú riskovať s umelecky odvážnejšími alebo kontroverznejšími dielami. Avšak, aj tu existujú výnimky a nuansy. Mnohé inštitúcie si uvedomujú dôležitosť umeleckej slobody a poskytujú umelcom priestor pre slobodný prejav. Existujú aj výkonní umelci, ktorí si dokážu vybudovať silnú umeleckú pozíciu a presadiť svoju umeleckú víziu aj v inštitucionálnom prostredí. Preto sloboda prejavu nie je výsadou výlučne slobodných umelcov, ale je to skôr otázka individuálnej umeleckej sily a odvahy. Rozdiel spočíva v povahe slobody prejavu. Slobodný umelec má slobodu prejavu bez vonkajších obmedzení, zatiaľ čo výkonný umelec má slobodu prejavu v rámci inštitucionálneho a komerčného kontextu.
Z hľadiskarozvoja kariéry a sebarealizácie, oba typy umelcov majú svoje špecifické možnosti a obmedzenia. Slobodný umelec má absolútnu slobodu v budovaní svojej kariéry. Sám si určuje smer svojho umeleckého rozvoja, vyberá si projekty, ktorým sa venuje, a buduje si svoju umeleckú značku. Môže sa špecializovať na úzku umeleckú oblasť alebo experimentovať s rôznymi žánrami a médiami. Má slobodu neustále sa učiť, rozvíjať svoje zručnosti a hľadať nové umelecké výzvy. Sebarealizácia je pre mnohých slobodných umelcov kľúčovým motivátorom. Výkonný umelec, ktorý je zamestnaný v inštitúcii, má do istej miery obmedzené možnosti v rozvoji kariéry. Jeho kariérny postup je často viazaný na hierarchiu inštitúcie a na rozhodnutia vedenia. Môže mať menšiu slobodu v výbere rolí a projektov, ktorým sa venuje. Jeho umelecký rozvoj môže byť ovplyvnený profilom inštitúcie a jej umeleckým zameraním. Avšak, aj inštitucionálne prostredie môže poskytovať výkonnému umelcovi cenné príležitosti pre rozvoj kariéry. Inštitúcie často ponúkajú umelcom profesionálne vzdelávanie, mentoring a podporu v ich umeleckom raste. Práca v kolektíve skúsených umelcov môže byť pre mladých umelcov veľmi obohacujúca a inšpiratívna. Úspešní výkonní umelci si môžu vybudovať prestížnu kariéru v renomovaných inštitúciách a dosiahnuť umelecké uznanie a sebarealizáciu. Preto ani rozvoj kariéry a sebarealizácia nie sú výsadou výlučne slobodných umelcov. Rozdiel spočíva v spôsobe rozvoja kariéry. Slobodný umelec si buduje kariéru autonómne a individuálne, zatiaľ čo výkonný umelec si buduje kariéru v rámci inštitucionálneho kontextu.
V kontextesociálneho postavenia a uznania, je situácia opäť diferencovaná. Slobodný umelec, ktorý dosiahne úspech a uznanie, môže získať vysoký sociálny status a prestíž. Je vnímaný ako nezávislá a kreatívna osobnosť, ktorá si sama vybudovala svoju kariéru. Jeho umelecká tvorba môže byť oceňovaná kritikmi, publikom a odbornou verejnosťou. Môže získať rôzne umelecké ocenenia a granty, ktoré posilňujú jeho sociálne postavenie. Avšak, mnohí slobodní umelci sa stretávajú s nedostatočným sociálnym uznaním a marginalizáciou. Ich práca môže byť podceňovaná, prehliadaná alebo vnímaná ako koníček a nie ako plnohodnotná profesia. Finančná neistota a nedostatok sociálneho zabezpečenia môžu prispievať k ich sociálnej zraniteľnosti. Výkonný umelec, ktorý pracuje v renomovanej inštitúcii, má zvyčajne stabilnejšie sociálne postavenie a uznanie. Inštitúcia mu poskytuje určitú sociálnu identitu a legitimizáciu jeho profesie. Jeho práca je vnímaná ako súčasť kultúrneho dedičstva a je oceňovaná spoločnosťou. Výkonní umelci, ktorí sú známi a obľúbení, môžu získať vysoký sociálny status a popularitu. Avšak, aj v inštitucionálnom prostredí môžu existovať hierarchické štruktúry a nerovnosti v sociálnom postavení. Mladí a menej známi výkonní umelci môžu byť vystavený konkurencii a tlaku na dosiahnutie úspechu. Preto ani sociálne postavenie a uznanie nie sú výsadou výlučne výkonných umelcov. Rozdiel spočíva v zdroji sociálneho uznania. Slobodný umelec získava sociálne uznanie prostredníctvom individuálneho úspechu a umeleckej kvality, zatiaľ čo výkonný umelec získava sociálne uznanie aj prostredníctvom inštitucionálneho zázemia a kolektívneho úspechu.
Aby sme mohli komplexne zhodnotiť otázku slobody, musíme sa pozrieť aj naprávny a legislatívny rámec, ktorý upravuje činnosť slobodných a výkonných umelcov na Slovensku. Slovenská legislatíva, konkrétne Autorský zákon, definuje pojmy „autor“, „výkonný umelec“ a „umelecký výkon“. Zákon však explicitne nedefinuje pojem „slobodný umelec“ ani „umelecká činnosť“ v kontexte živnostenského zákona alebo iných právnych predpisov. Toto právne vákuum vytvára pre slobodných umelcov určitú neistotu a komplikácie. Slobodní umelci sú často nútení riešiť otázku, či ich činnosť spadá pod slobodné povolanie, živnosť alebo inú formu podnikania. Daňové a odvodové povinnosti slobodných umelcov sú často nejasné a komplikované. Na druhej strane, výkonní umelci, ktorí sú zamestnaní v inštitúciách, majú jasnejšie právne postavenie a sociálne zabezpečenie. Ich pracovnoprávne vzťahy sú upravené Zákonníkom práce a ich sociálne a zdravotné poistenie je zabezpečené zamestnávateľom. Avšak, aj výkonní umelci sa stretávajú s právnymi problémami, najmä v oblasti autorských práv a ochrany umeleckého výkonu. Slovenská legislatíva v oblasti autorských práv je stále nedostatočná a neposkytuje umelcom dostatočnú ochranu pred neoprávneným používaním ich diel. Preto právny a legislatívny rámec na Slovensku neposkytuje ani slobodným, ani výkonným umelcom ideálne podmienky pre slobodnú umeleckú činnosť. Legislatívne zlepšenia v oblasti definície slobodného umelca, daňových a odvodových povinností, sociálneho zabezpečenia a ochrany autorských práv by mohli výrazne prispieť k zvýšeniu slobody a istoty umelcov na Slovensku.
Z hľadiskaspoločenského vnímania a podpory, oba typy umelcov čelia špecifickým výzvam. Slobodní umelci často bojujú s predsudkami a nepochopením zo strany spoločnosti. Ich práca môže byť vnímaná ako menej hodnotná alebo menej dôležitá ako tradičné zamestnania. Podpora slobodných umelcov zo strany štátu a verejných inštitúcií je často nedostatočná. Grantové systémy a fondy na podporu umenia sú často preťažené a nedostupné pre všetkých záujemcov. Na druhej strane, výkonní umelci, ktorí pracujú v etablovaných inštitúciách, majú väčšiu spoločenskú legitimitu a podporu. Kultúrne inštitúcie sú vnímané ako dôležitá súčasť kultúrneho dedičstva a sú podporované štátom a verejnosťou. Avšak, aj výkonné umenie čelí výzvam v podobe klesajúceho záujmu publika, finančných obmedzení a konkurencie zo strany iných foriem zábavy. Preto spoločenské vnímanie a podpora umenia na Slovensku je komplexná a ambivalentná. Je potrebné zvýšiť povedomie verejnosti o dôležitosti umenia a kultúry pre spoločnosť a posilniť podporu umelcov, či už slobodných alebo výkonných, zo strany štátu, verejných inštitúcií a súkromných subjektov.
Pri pohľade naglobálny kontext a trendy v umeleckej sfére, vidíme, že slobodné povolania v umení a kultúre získavajú čoraz väčší význam. Digitalizácia, globalizácia a zmeny v spôsobe konzumácie kultúry vedú k fragmentácii umeleckej produkcie a k nárastu počtu umelcov, ktorí pracujú na voľnej nohe. Platformy pre online predaj umenia, crowdfundingové kampane a sociálne siete poskytujú slobodným umelcom nové možnosti pre prezentáciu a predaj svojej tvorby. Výkonné umenie sa tiež prispôsobuje novým trendom. Hybridné formy umenia, interaktívne predstavenia a online prenosy divadelných a hudobných produkcií rozširujú možnosti výkonných umelcov a oslovujú nové publikum. Globálny kontext ukazuje, že sloboda v umení nie je statický koncept, ale dynamický proces, ktorý sa neustále vyvíja a mení. Umelci, či už slobodní alebo výkonní, musia byť flexibilní, adaptabilní a inovatívni, aby dokázali uspieť v meniacom sa umeleckom prostredí.
Na základe komplexnej analýzy rôznych aspektov slobody v umeleckej profesii, môžeme dospieť k záveru, žejednoznačná odpoveď na otázku, kto má väčšiu slobodu – slobodný umelec alebo výkonný umelec, neexistuje. Oba typy umelcov majú svoje špecifické formy slobody a obmedzenia. Slobodný umelec má väčšiukreatívnu slobodu,organizačnú slobodu aslobodu v budovaní kariéry. Má autonómiu v rozhodovaní o obsahu, forme a spôsobe svojej tvorby, riadi svoj čas a organizuje svoju prácu podľa vlastných predstáv. Avšak, táto sloboda je spojená sfinančnou neistotou,sociálnou zraniteľnosťou anedostatočným právnym rámcom. Výkonný umelec má väčšiufinančnú istotu,sociálne zabezpečenie ainštitucionálnu podporu. Má stabilnejšie sociálne postavenie a uznanie a prístup k profesionálnemu zázemiu a kolektívnej umeleckej produkcii. Avšak, jeho sloboda je obmedzenáinštitucionálnymi štruktúrami,organizačnými požiadavkami akompromismi v umeleckej vízii. Kreatívna sloboda výkonného umelca spočíva v interpretácii a pretváraní už existujúcich diel, nie v tvorbeex nihilo. Preto je otázka slobody v umení komplexná a mnohovrstevnatá. Miera slobody, ktorú umelec má, závisí od mnohých faktorov, ako napríklad jeho umelecká disciplína, kariérna fáza, osobné preferencie, ekonomické podmienky a spoločenský kontext. Dôležité je, že oba typy umelcov – slobodní aj výkonní – sú nepostrádateľní pre rozvoj umenia a kultúry. Oba typy umelcov prispievajú svojou tvorbou a interpretáciou k obohacovaniu kultúrneho dedičstva a k formovaniu spoločenského vedomia. Namiesto hľadania odpovede na otázku, kto má väčšiu slobodu, by sme sa mali zamerať na vytváranie podmienok, ktoré umožnia umelcom, či už slobodným alebo výkonným, plne rozvinúť svoj umelecký potenciál a slobodne tvoriť v prospech spoločnosti.
tags: #Umelec