Štátne divadlo Košice, dominanta Hlavnej ulice a významná kultúrna inštitúcia Slovenska, je oveľa viac než len architektonický skvost. Je živým organizmom, ktorý sa neustále vyvíja, reflektujúc spoločenské zmeny a umelecké trendy. Jeho príbeh sa začal písať dávno pred postavením monumentálnej budovy, ktorú poznáme dnes. Pre mnohých návštevníkov je divadlo synonymom večernej elegancie a umeleckého zážitku, no málokto si uvedomuje spleť historických udalostí a peripetií, ktoré formovali jeho súčasnú podobu. Ponorme sa do fascinujúcej histórie tohto divadla, od jeho skromných počiatkov až po etablovanú pozíciu na slovenskej kultúrnej scéne.
Budova Štátneho divadla, stojaca v srdci Košíc, je sama o sebe historickým dokumentom. Bola postavená v neobarokovom slohu, ktorý v sebe snúbi majestátnosť a eleganciu. Projekt pochádza z dielne architektov Štefana Brockého a Jozefa Jána Tallera, ktorí navrhli budovu s dôrazom na klasicistické princípy a funkčnosť divadelného priestoru. Fasáda divadla zdobená sochárskymi prvkami a reliéfmi odkazuje na klasické divadelné tradície, zatiaľ čo interiér, s kapacitou 500 divákov v divadelnej sále, bol navrhnutý tak, aby poskytoval divákom atmosféru tepla, lesku a luxusu.
V interiéri dominuje secesná výzdoba, ktorá bola v čase vzniku divadla veľmi populárna. Zrkadlová sieň, foyer a hľadisko sú zdobené štukami, maľbami a zlátením, ktoré vytvárajú dojem prepychu a exkluzivity. Pôvodná divadelná sála bola technicky veľmi dobre vybavená na svoju dobu, čo umožňovalo inscenovať náročné operné a činoherné predstavenia. Okrem divadelnej sály sa v budove nachádzala aj kaviareň a reduta, ktoré slúžili ako priestory pre spoločenské stretnutia a kultúrne podujatia. Architektúra divadla nie je len estetickou kulisou, ale aj funkčným priestorom, ktorý bol navrhnutý tak, aby slúžil umeniu a divákom.
História divadelníctva v Košiciach je však oveľa staršia ako samotná budova Štátneho divadla. Prvé zmienky o divadelných predstaveniach v Košiciach siahajú až do stredoveku. V tom čase sa divadelné produkcie odohrávali v drevených búdach, na jarmokoch alebo v priestoroch meštianskych domov. Kočovné divadelné spoločnosti, ktoré putovali po Európe, často navštevovali aj Košice, prinášajúc so sebou rozmanité divadelné žánre a formy. Tieto predstavenia boli určené pre široké publikum a slúžili ako forma zábavy a kultúrneho obohatenia.
Významným medzníkom v histórii košického divadelníctva bol rok 1788, kedy bolo v Košiciach postavené prvé kamenné divadlo. Divadlo vzniklo na mieste niekdajšej stredovekej radnice. Táto budova, hoci skromnejšia ako súčasné divadlo, predstavovala dôležitý krok k etablovanému divadelnému životu v meste. V divadle sa spočiatku hrávalo po nemecky, čo bolo v tom čase bežné v mestách s nemeckou menšinou. Od roku 1816 sa v divadle začalo hrať aj po maďarsky, čo odrážalo zmeny v národnostnej štruktúre a kultúrnych preferenciách obyvateľstva. Divadelná sála mala kapacitu 500 divákov, čo svedčí o značnom záujme o divadelné umenie v Košiciach už v tomto období. Toto divadlo stálo na začiatku dlhej a bohatej divadelnej tradície mesta.
19. storočie prinieslo pre košické divadlo obdobie zmien a výziev. Staré divadlo z roku 1788 postupne dosluhovalo a prestávalo spĺňať nároky na moderné divadelné produkcie. Technické vybavenie bolo zastarané a priestory sa stávali pre rastúce publikum nedostačujúce. V roku 1884 dokonca vypukol v divadle požiar počas predstavenia, čo ešte viac poukázalo na jeho zlý technický stav a bezpečnostné riziká. Z bezpečnostných dôvodov bolo divadlo v roku 1894 uzavreté. Mesto si uvedomovalo potrebu novej, modernejšej divadelnej budovy, ktorá by zodpovedala významu Košíc ako regionálneho kultúrneho centra.
Už pred uzavretím starého divadla začali vznikať plány na výstavbu nového divadla. Architekti Ignác Alpár a Gejza Gyorgyi vypracovali projekty nového divadla, ktoré mali nahradiť starú budovu. Tieto projekty sa vyznačovali moderným prístupom k divadelnej architektúre a zohľadňovali najnovšie technické a prevádzkové požiadavky. Avšak, schvaľovací proces bol zdĺhavý a politicky komplikovaný. Až 25. januára 1897 mestské zastupiteľstvo schválilo projekt nového divadla, čím sa otvorila cesta k výstavbe monumentálnej budovy, ktorú dnes poznáme. Toto obdobie bolo pre divadlo prechodné, plné očakávania a príprav na novú éru.
Výstavba novej budovy divadla bola rozsiahlym projektom, ktorý trval niekoľko rokov. Divadlo bolo slávnostne otvorené v roku 1899. Nové divadlo sa rýchlo stalo centrom kultúrneho života v Košiciach a regiónu. Repertoár divadla bol v prvých rokoch jeho existencie zameraný na klasické operné a činoherné diela, ale postupne sa rozširoval aj o modernejšie a experimentálnejšie inscenácie. Divadlo hosťovalo významných umelcov a súbory z domova i zahraničia, čím si získalo prestíž a uznanie v širokom kultúrnom kontexte.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa divadelný život v Košiciach ocitol v novej situácii. V roku 1924 vzniklo Východoslovenské národné divadlo, prvé slovenské divadlo v Košiciach. Tento krok bol dôležitý pre rozvoj slovenskej kultúry a umenia v regióne. Avšak, toto divadlo nemalo dlhé trvanie. V roku 1929 zaniklo kvôli hospodárskym ťažkostiam, ktoré zasiahli celú krajinu. Napriek krátkemu obdobiu existencie, Východoslovenské národné divadlo zanechalo dôležitú stopu v histórii košického divadelníctva a pripravilo pôdu pre neskorší rozvoj slovenského profesionálneho divadla.
V roku 1937 bolo divadlo znovu otvorené, tentokrát ako filiálka bratislavského národného divadla. Toto obdobie bolo opäť prechodné a poznačené politickými udalosťami. V roku 1938, po Viedenskej arbitráži, boli Košice pripojené k Maďarsku. Divadelný život sa opäť zmenil a bol ovplyvnený politickou situáciou. Počas druhej svetovej vojny a po jej skončení prešlo divadlo ďalšími zmenami a transformáciami.
Po druhej svetovej vojne a obnovení Československa sa divadelný život v Košiciach začal nanovo formovať. V roku 1945 bolo založené Štátne divadlo v Košiciach. Tento dátum sa považuje za oficiálny vznik inštitúcie, ktorá dodnes nesie toto meno. Štátne divadlo Košice sa stalo dôležitou kultúrnou inštitúciou s celoslovenskou pôsobnosťou. Divadlo malo tri umelecké súbory: operu, činohru a balet, čo mu umožňovalo realizovať rozsiahly a žánrovo pestrý repertoár.
Obdobie po roku 1945 bolo pre divadlo časom budovania a rozvoja. Do divadla prichádzali talentovaní umelci, režiséri, herci, speváci a tanečníci, ktorí formovali jeho umeleckú identitu. Repertoár divadla sa orientoval na klasické diela, ale aj na súčasnú slovenskú a svetovú dramatiku. Divadlo sa stalo dôležitým centrom kultúry a vzdelávania, ktoré oslovovalo široké vrstvy obyvateľstva. V období socializmu bolo divadlo aj nástrojom ideologickej propagandy, ale napriek tomu si dokázalo udržať umeleckú úroveň a prinášať divákom kvalitné predstavenia.
Zmena politického režimu v roku 1989 priniesla pre Štátne divadlo Košice nové výzvy a príležitosti. Divadlo sa muselo vyrovnať s novými ekonomickými podmienkami a zmenami v kultúrnej politike. Zároveň sa otvorili nové možnosti pre umeleckú tvorbu a medzinárodnú spoluprácu. Divadlo sa postupne transformovalo a adaptovalo na nové spoločenské a kultúrne prostredie.
Obdobie v rozmedzí sezón 2000/2001 - 2009/2010 bolo pre košickú operu, ako aj pre celé divadlo, obdobím zmien a hľadania novej cesty. V roku 1999 sa na post riaditeľa Štátneho divadla Košice dostal Peter Himič, ktorý mu šéfuje dodnes. Jeho pôsobenie prinieslo do divadla stabilitu a kontinuitu. Za toto obdobie sa na poste umeleckého šéfa opery vystriedalo viacero osobností, čo odrážalo hľadanie optimálneho umeleckého smerovania. Napriek rôznym výzvam si Štátne divadlo Košice udržalo svoju pozíciu významnej kultúrnej inštitúcie a pokračuje v rozvíjaní divadelného umenia v Košiciach a na Slovensku.
V súčasnosti Štátne divadlo Košice naďalej pôsobí ako trojsúborové divadlo s operou, činohrou a baletom. Repertoár divadla je pestrý a zameraný na rôzne divácke skupiny. Divadlo sa snaží oslovovať nielen tradičné publikum, ale aj mladších divákov a experimentovať s novými divadelnými formami. Štátne divadlo Košice je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho života mesta a regiónu a jeho história je svedectvom o bohatej a dynamickej divadelnej tradícii Košíc. Divadlo prekonalo mnohé ťažkosti a prekážky, no vždy dokázalo nájsť cestu k divákom a napĺňať svoje poslanie – prinášať umenie a kultúru do života ľudí.
tags: #Divadlo