Film2001: Vesmírna odysea režiséra Stanleyho Kubricka z roku 1968 nie je len prelomovým dielom v žánri sci-fi, ale aj majstrovským dielom v použití hudby vo filme. Soundtrack, ktorý Kubrick starostlivo vybral, sa stal rovnako ikonickým ako samotný film, a zásadným spôsobom ovplyvnil to, ako vnímame sci-fi žáner dodnes. Namiesto pôvodne objednanej filmovej hudby od Alexa Northa, Kubrick sa rozhodol pre radikálny krok: použiť existujúce klasické diela, čím vytvoril zvukový zážitok, ktorý je nadčasový, enigmatický a hlboko emocionálny.
Najznámejším a najikonickejším hudobným motívom z2001: Vesmírna odysea je bezpochyby úvodná fanfára z dielaAlso sprach Zarathustra (Tak vravel Zarathustra), Op. 30 od Richarda Straussa. Toto monumentálne symfonické dielo, inšpirované filozofickým románom Friedricha Nietzscheho, bolo pôvodne skomponované v roku 1896. Kubrick si vybral krátky, no silný úvodný motív, ktorý sa okamžite stal synonymom pre film a pre sci-fi žáner ako celok.
PoužitieAlso sprach Zarathustra nie je náhodné. Nietzscheho filozofia o nadčloveku, o prekonaní ľudského obmedzenia a hľadaní vyššieho zmyslu, rezonuje s témami filmu. Film2001 sa zaoberá evolúciou, existenciálnymi otázkami o ľudskej existencii a možnosťou transcendentálnosti. Straussova hudba, s jej majestátnosťou a pocitom epického rozsahu, dokonale podčiarkuje tieto ambiciózne témy. Scéna východu Slnka nad prehistorickou krajinou v úvodnej sekvencii "Úsvit človeka", spojená s crescendomAlso sprach Zarathustra, je jedným z najpamätnejších momentov v histórii kinematografie. Hudba tu nie je len ilustráciou obrazu, ale stáva sa neoddeliteľnou súčasťou rozprávania, posilňuje pocit monumentálnosti a zrodu niečoho nového, významného.
Straussova hudba nie je len o sile a majestátnosti. Obsahuje aj hlboký pocit tajomstva a úžasu. Práve tieto aspekty Kubrick dokonale využil. Motív sa opakuje vo filme pri kľúčových momentoch, napríklad pri objavení monolitu na Mesiaci, čím sa zdôrazňuje jeho význam a naznačuje prítomnosť niečoho neznámeho a mocného, čo ovplyvňuje ľudský osud.
Okrem Straussovej monumentálnej hudby Kubrick majstrovsky použil aj diela maďarského avantgardného skladateľa Györgya Ligetiho. Ligetiho hudba, charakteristická svojou mikropolyfóniou a klastrami, vytvára atmosféru napätia, neistoty a transcendentálna. Kubrick vo filme použil tri Ligetiho skladby:Requiem (najmäKyrie z Requiem),Lux Aeterna aAtmosphères.
Requiem, konkrétne jeho časťKyrie, zaznieva vo filme v scéne, keď je objavený monolit na Mesiaci. Zborové hlasy, ktoré sa postupne vrstvia a vytvárajú hustú textúru, evokujú pocit posvätnosti, ale zároveň aj znepokojujúcej inakosti. Ligetiho hudba tu nie je tradične melodická, ale skôr operuje s farbami a textúrami zvuku. Vytvára pocit rozľahlosti, tajomstva vesmíru a nepochopiteľnosti monolitu.
Lux Aeterna, ďalšie z Ligetiho zborových diel, je charakteristické svojou statickou harmóniou a postupnými zmenami v hlasoch. Vytvára dojem nekonečnosti a večnosti, čo opäť rezonuje s témami filmu. PoužitieLux Aeterna v2001: Vesmírna odysea prispieva k pocitu odcudzenia a neznáma, ktorý je pre film kľúčový. Ligetiho hudba nie je upokojujúca ani príjemná v tradičnom zmysle slova, ale je hlboko sugestívna a emocionálne pôsobivá. Dokonale dopĺňa vizuálnu stránku filmu a posilňuje jeho atmosférický charakter.
Atmosphères, orchestrálne dielo, je charakteristické svojou absenciou tradičnej melódie a rytmu. Skladba sa skladá z dlhých, premenlivých zvukových plôch, ktoré vytvárajú dojem beztiaže a nekonečna. PoužitieAtmosphères vo filme, najmä v sekvenciách odohrávajúcich sa vo vesmíre, podčiarkuje pocit prázdnoty, ticha a obrovského priestoru. Ligetiho hudba je v kontraste s tradičnou filmovou hudbou, ktorá sa často snaží viesť diváka emocionálne. Ligetiho diela nechávajú diváka v pocite neistoty a otvorenosti interpretácie, čo je v súlade s Kubrickovým zámerom vytvoriť film, ktorý vyvoláva otázky, a nie dáva jednoznačné odpovede.
Kontrastom k monumentálnym a avantgardným dielam Straussa a Ligetiho je použitie valčíkaNa krásnom modrom Dunaji (An der schönen blauen Donau), Op. 314 od Johanna Straussa II. Tento známy a obľúbený valčík 19. storočia sa zdá byť na prvý pohľad pre sci-fi film netypickým výberom. Kubrick ho však použil s geniálnym zámerom.Na krásnom modrom Dunaji zaznieva v sekvenciách s vesmírnou stanicou a pri dokovaní vesmírnych lodí.
Použitie valčíka v týchto scénach vytvára zaujímavý a ironický efekt. Valčík je hudba spojená s eleganciou, tancom a pozemskou zábavou. V Kubrickovom filme sa však stáva hudbou pre vesmírne cestovanie. Kontrast medzi vznešeným a elegantným valčíkom a chladnou, technologickou realitou vesmírnych lodí a staníc je zámerný. Kubrick tým poukazuje na to, že aj v budúcnosti, napriek technologickému pokroku, zostáva ľudská snaha o eleganciu, poriadok a estetiku prítomná. Valčík tiež vytvára ilúziu plynulosti a ladnosti vesmírneho pohybu, maskujúc komplexnosť a potenciálne nebezpečenstvo vesmírnych operácií.
Na krásnom modrom Dunaji nie je len ironickým kontrastom, ale má aj estetickú funkciu. Je to krásna a melodická hudba, ktorá dodáva filmu vizuálnu krásu a pôvab. Scény sNa krásnom modrom Dunaji sú vizuálne pôsobivé a hudba ich umocňuje. Kubrick tak dokazuje, že aj v sci-fi filme má miesto krása a estetika, a že budúcnosť nemusí byť len chladná a technologická, ale môže byť aj elegantná a kultivovaná.
Je dôležité spomenúť aj pôvodne objednanú filmovú hudbu od skladateľa Alexa Northa. North, skúsený hollywoodsky skladateľ, bol Kubrickom oslovený, aby skomponoval originálnu partitúru pre2001: Vesmírna odysea. North skutočne napísal rozsiahlu a kvalitnú hudbu, ktorá bola zaznamenaná a dokonca aj použitá v skorších verziách filmu. Kubrick sa však nakoniec rozhodol Northovu hudbu nepoužiť a nahradiť ju výberom klasických diel.
Dôvody Kubrickovho rozhodnutia nie sú úplne jasné a dodnes sú predmetom diskusií. Niektorí tvrdia, že Kubrick bol nespokojný s Northovou hudbou, iní, že sa rozhodol pre klasické diela, pretože chcel dosiahnuť nadčasovejší a univerzálnejší zvuk. Existuje aj teória, že Kubrick si pôvodne len dočasne použil klasické diela ako "temp track" (dočasnú hudbu) počas strihu filmu, a nakoniec zistil, že tieto diela fungujú tak dobre, že sa rozhodol ich ponechať.
Alex North sa o nepoužití jeho hudby dozvedel až na premiére filmu, čo bolo pre neho zjavne veľkým sklamaním. Jeho partitúra pre2001: Vesmírna odysea však nebola úplne stratená. Neskôr bola vydaná na albumoch a je považovaná za zaujímavý alternatívny soundtrack k filmu. Northova hudba je viac tradičná filmová hudba, melodická a dramatická, v porovnaní s Kubrickovým výberom klasických diel. Hoci by Northova hudba pravdepodobne fungovala vo filme dobre a pridala by mu dramatickosť, Kubrickovo rozhodnutie použiť klasické diela sa ukázalo ako prelomové a zásadné pre definovanie zvuku sci-fi žánru.
Kubrickove rozhodnutie použiť existujúcu klasickú hudbu namiesto originálnej partitúry bolo v roku 1968 nekonvenčné a prekvapivé. V tradičnom hollywoodskom prístupe sa filmová hudba komponovala na mieru filmu, aby ilustrovala dej a emocionálne viedla diváka. Kubrick sa od tohto prístupu odklonil a zvolil si cestu, ktorá sa ukázala ako mimoriadne úspešná a vplyvná.
Kubrickov prístup k hudbe v2001: Vesmírna odysea bol premyslený a hlboko prepojený s témami a ambíciami filmu. Klasická hudba, ktorú vybral, má niekoľko kľúčových charakteristík, ktoré prispeli k úspechu filmu:
Soundtrack k filmu2001: Vesmírna odysea sa stal prelomovým a zásadným pre definovanie zvuku sci-fi žánru. Kubrickov prístup k hudbe ovplyvnil generácie filmových tvorcov a skladateľov. Pred2001 bol zvuk sci-fi filmov často spojený s elektronickou hudbou alebo s tradičnou orchestrálnou hudbou s futuristickými prvkami. Kubrick dokázal, že sci-fi film môže byť rovnako účinne podporený klasickou hudbou, a že klasická hudba môže dokonca posilniť témy a ambície sci-fi žánru.
Po2001: Vesmírna odysea sa stalo bežnejším používanie klasickej hudby v sci-fi filmoch. Mnohé sci-fi filmy čerpali inšpiráciu z Kubrickovho prístupu a použili klasické diela, alebo sa inšpirovali atmosférou a zvukom soundtracku k2001. Príkladom môže byť použitie klasickej hudby v filmoch akoSolaris od Andreja Tarkovského,Battlestar Galactica (seriál aj film) alebo v niektorých scénach zStar Trek filmov.
Soundtrack k2001: Vesmírna odysea nie je len zbierkou klasických diel, ale je to starostlivo zostavený a premyslený zvukový zážitok, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou filmu. Hudba nie je len ilustráciou obrazu, ale stáva sa rovnocenným partnerom vizuálnej stránky filmu. Spoločne vytvárajú dielo, ktoré je viac než len súčet jeho častí.2001: Vesmírna odysea dokazuje, že hudba môže byť rovnako dôležitá ako vizuálna stránka filmu, a že správne použitá hudba môže film povýšiť na úroveň umeleckého diela, ktoré pretrváva a inšpiruje aj po desaťročiach.
tags: #Hudba