Východoslovenské národné divadlo (VND) v Košiciach predstavuje významnú kapitolu v dejinách slovenského divadelníctva. Hoci jeho existencia v roku 1924 bola pomerne krátka, zanechala trvalú stopu a položila základy pre neskorší rozvoj divadelnej kultúry v regióne. Tento článok sa zameriava na detailný rozbor histórie, kontextu a významu VND Košice založeného v roku 1924, pričom sa snaží o komplexné pochopenie jeho vplyvu.
Ešte pred vznikom Východoslovenského národného divadla v roku 1924, Košice neboli divadelnou pustatinou. Divadelná činnosť v meste prebiehala už skôr, a to najmä vďaka hosťujúcim súborom a ochotníckym zoskupeniam. Tieto predstavenia boli zvyčajne v maďarskom jazyku, čo odrážalo vtedajšiu etnickú štruktúru mesta a politickú situáciu v rámci Rakúsko-Uhorska. Slovenská divadelná produkcia bola skôr sporadická a organizovaná najmä lokálnymi nadšencami. Vytvorenie stabilnej slovenskej divadelnej scény bolo preto vnímané ako dôležitý krok k posilneniu slovenskej identity a kultúry v regióne.
Rok 1924 predstavuje prelomový moment. Po vzniku Československa a postupnej zmene politickej a kultúrnej klímy sa otvárajú možnosti pre vznik slovenského divadla v Košiciach. Východoslovenské národné divadlo bolo založené na družstevnej báze, čo znamená, že jeho financovanie a riadenie bolo zabezpečené prostredníctvom združenia osôb a inštitúcií. Tento model bol bežný v medzivojnovom období a umožňoval vznik kultúrnych inštitúcií aj v menších mestách. Cieľom VND bolo priniesť kvalitné divadelné predstavenia v slovenskom jazyku a prispieť k rozvoju slovenskej kultúry na východnom Slovensku. Inšpiráciou pre vznik VND bolo Slovenské národné divadlo v Bratislave, ktoré slúžilo ako vzor pre organizáciu a umeleckú úroveň.
Repertoár Východoslovenského národného divadla v rokoch jeho existencie (1924-1929) bol pomerne pestrý. Zahrňoval činohru, operetu a občas aj operu. Činohra sa zameriavala na slovenské a svetové klasiky, ale aj na diela súčasných autorov. Opereta bola populárnou formou zábavy a divadlu prinášala finančné prostriedky. Opera bola náročnejšia na realizáciu a preto sa objavovala v repertoári menej často. Dôležitým aspektom bolo aj výchovné poslanie divadla, ktoré sa snažilo osloviť široké publikum a prispievať k jeho kultúrnemu vzdelávaniu. Divadlo sa snažilo reflektovať aj aktuálne spoločenské otázky a problémy.
Napriek počiatočnému entuziazmu a snahám o kvalitnú produkciu, Východoslovenské národné divadlo zaniklo v roku 1929. Hlavným dôvodom boli hospodárske ťažkosti. Veľká hospodárska kríza, ktorá zasiahla svet koncom 20. rokov, mala negatívny dopad aj na kultúrne inštitúcie. Divadlo sa potýkalo s nedostatkom finančných prostriedkov, nízkou návštevnosťou a problémami s udržaním kvalitného umeleckého súboru. Družstevný model financovania sa ukázal ako nedostatočný pre zabezpečenie dlhodobej stability divadla. Okrem toho, konkurencia zo strany iných foriem zábavy, ako napríklad kino, prispela k zníženiu záujmu o divadelné predstavenia.
Po zániku VND v roku 1929, divadelná činnosť v Košiciach nezanikla úplne. V roku 1937 bolo divadlo obnovené ako samostatná filiálka Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Toto prepojenie so SND zabezpečilo Košiciam prísun kvalitných umelcov a režisérov, ako aj finančnú podporu od štátu. Filiálka SND v Košiciach sa zamerala na uvádzanie slovenských a svetových klasík, ale aj na podporu súčasnej slovenskej tvorby. Toto obdobie predstavovalo dôležitý krok k stabilizácii divadelnej kultúry v meste a vytvorilo podmienky pre vznik samostatného divadla po druhej svetovej vojne.
Po skončení druhej svetovej vojny a obnovení Československa, došlo k reorganizácii divadelnej siete v krajine. V roku 1945 bolo v Košiciach opätovne založené Východoslovenské národné divadlo. Dôležitou postavou tohto obdobia bol režisér Janko Borodáč, ktorý sa stal riaditeľom divadla a mal ambíciu vybudovať z neho plnohodnotnú národnú scénu. Borodáč sa snažil o vytvorenie kvalitného umeleckého súboru, ktorý by bol schopný uvádzať náročné divadelné inscenácie. Divadlo sa zameralo na slovenskú a svetovú klasiku, ale aj na súčasnú tvorbu. V roku 1947 bolo divadlo premenované na Národné divadlo v Košiciach a v roku 1955 na Štátne divadlo Košice. V roku 1996 sa divadlo nakrátko zlúčilo s Divadlom Jonáša Záborského v Prešove a vzniklo Východoslovenské divadlo.
Hoci Východoslovenské národné divadlo existovalo len krátko, jeho vznik v roku 1924 predstavoval dôležitý krok k rozvoju slovenského divadelníctva na východnom Slovensku. Divadlo prispelo k posilneniu slovenskej identity a kultúry v regióne a vytvorilo podmienky pre vznik stabilnej divadelnej scény po druhej svetovej vojne. Snaha o uvádzanie kvalitných divadelných predstavení v slovenskom jazyku a podpora slovenskej tvorby boli dôležitými prínosmi VND. Divadlo taktiež zohralo dôležitú úlohu pri výchove divadelného publika a pri šírení kultúrneho povedomia.
Východoslovenské národné divadlo v Košiciach, založené v roku 1924, predstavuje významnú kapitolu v dejinách slovenského divadelníctva. Napriek svojej krátkej existencii, malo dôležitý vplyv na rozvoj divadelnej kultúry na východnom Slovensku a položilo základy pre vznik stabilnej divadelnej scény v Košiciach. Jeho príbeh je svedectvom o snahe slovenských intelektuálov a umelcov o posilnenie slovenskej identity a kultúry v medzivojnovom období. Jeho odkaz je dodnes živý a inšpiruje ďalšie generácie divadelníkov a divákov.
tags: #Divadlo