Absurdné divadlo, ako dramatický smer, ktorý sa vyvinul v 50. a 60. rokoch 20. storočia, našiel svoju odozvu aj na Slovensku. Jeho korene siahajú do existencializmu a reflektujú povojnovú dezilúziu, pocit straty zmyslu a neschopnosť komunikácie. Slovenská interpretácia tohto žánru priniesla špecifické črty, ktoré odrážajú lokálne spoločenské a kultúrne kontexty.

Charakteristické znaky absurdného divadla

Absurdné divadlo sa vymedzuje voči tradičnej dráme popieraním logiky, kauzality a realistického zobrazenia. Medzi jeho hlavné znaky patria:

  • Antidráma: Chýba súvislý dej, zápletka a rozuzlenie. Namiesto toho sa dej fragmentuje, opakuje a často končí bez zjavného vyvrcholenia.
  • Dezorientácia: Divák je zámerne dezorientovaný prostredníctvom nelogických dialógov, bizarných situácií a nejednoznačných postáv.
  • Absurdita komunikácie: Postavy sú osamelé, izolované a neschopné nadviazať zmysluplný dialóg. Ich komunikácia je plná nedorozumení, prázdnych fráz a nelogických replík. Monológy sú časté, ale neprinášajú jasnosť.
  • Strata identity: Postavy sú často anonymné, bez konkrétnej minulosti, motivácie alebo cieľov. Ich identita je fluidná a nestabilná.
  • Humor a tragédia: Absurdita je často prezentovaná prostredníctvom čierneho humoru, satiry a grotesky. V pozadí komických situácií sa však skrýva hlboký pocit existenciálnej úzkosti a tragédie.
  • Opakovanie a cyklickosť: Dej sa často opakuje v rôznych variáciách, čím sa zdôrazňuje bezvýchodiskovosť a neschopnosť postáv uniknúť zo svojich situácií.

Vplyv existencializmu

Absurdné divadlo je silne ovplyvnené existencialistickou filozofiou, ktorá zdôrazňuje slobodu, zodpovednosť a absurditu ľudskej existencie. Existencializmus tvrdí, že človek je vrhnutý do sveta bez zjavného zmyslu a musí si sám vytvoriť svoj vlastný význam. Absurdné divadlo reflektuje túto situáciu prostredníctvom zobrazenia sveta, ktorý je chaotický, nelogický a nezrozumiteľný.

Absurdné divadlo vo svete

Medzi najvýznamnejších predstaviteľov absurdného divadla vo svetovom kontexte patria:

  • Samuel Beckett: Autor slávnej hryČakanie na Godota, ktorá je považovaná za manifest absurdného divadla. Jeho hry sa zaoberajú témami existenciálnej úzkosti, osamelosti a neschopnosti komunikácie.
  • Eugène Ionesco: Známý pre hry akoPlešatá speváčka aNosorožec. Ionesco sa vo svojich dielach zameriava na dekonštrukciu jazyka a zobrazenie automatizovaného a odcudzeného života.
  • Arthur Adamov: Francúzsky dramatik ruského pôvodu, ktorý vo svojich hrách skúma témy viny, absurdity a bezmocnosti.
  • Harold Pinter: Britský dramatik, ktorý je známy pre svoj štýl "komédie ohrozenia", v ktorom sa pod povrchom bežných situácií skrýva napätie a nebezpečenstvo.

Absurdné divadlo na Slovensku

Na Slovensku sa prvky absurdného divadla objavovali už v tvorbe niektorých autorov v 60. rokoch 20. storočia, ale silnejší rozmach zažilo až v neskorších obdobiach. Dôležitú úlohu zohrali divadlá ako Radošinské naivné divadlo, Divadlo GUnaGU, Divadlo Stoka a Divadlo Astorka Korzo '90. Tieto divadlá priniesli na scénu inscenácie, ktoré sa vyznačovali experimentálnym prístupom, humorom a kritickým pohľadom na spoločnosť.

Významní slovenskí autori a inscenácie

Hoci na Slovensku nemáme autorov, ktorí by sa výlučne venovali absurdnému divadlu v jeho čistej forme, existujú autori a inscenácie, ktoré nesú výrazné prvky tohto žánru. Medzi nich patria:

  • Stanislav Štepka a Radošinské naivné divadlo: Ich tvorba kombinuje naivný humor, satiru a absurditu s prvkami slovenskej ľudovej kultúry. Hry akoJááánošííík po tridsiatich rokoch aŽenské oddelenie obsahujú absurdné situácie a dialógy, ktoré reflektujú slovenské spoločenské pomery.
  • Viliam Klimáček a Divadlo GUnaGU: Klimáčkove hry sa vyznačujú čiernym humorom, ironiou a kritickým pohľadom na súčasnú spoločnosť. Inscenácie akoHypermarket aBaal obsahujú absurdné prvky a dekonštruujú tradičné divadelné konvencie.
  • Divadlo Stoka: Toto alternatívne divadlo sa zameriava na experimentálne formy a kontroverzné témy. Ich inscenácie často využívajú absurditu a grotesku na vyjadrenie kritického postoja k spoločnosti.
  • Ján Palárik: Jeho veselohraInkognito obsahuje momenty, ktoré predznamenávajú absurdné divadlo, najmä pokiaľ ide o zamieňanie identít a komplikovanú komunikáciu.

Súčasné divadelné scény na Slovensku

Aj v súčasnosti existuje na Slovensku niekoľko divadelných scén, ktoré sa venujú tvorbe s prvkami absurdného divadla alebo experimentálnym formám:

  • Radošinské naivné divadlo (Bratislava)
  • Divadlo GUnaGU (Bratislava)
  • Divadlo Stoka (Bratislava)
  • Divadlo Astorka Korzo '90 (Bratislava)
  • Štúdio LS (Bratislava)
  • Divadlo West (Bratislava)
  • Divadlo Jána Palárika (Trnava)
  • Divadlo Andreja Bagara (Nitra)
  • Divadlo J. G. Tajovského (Zvolen)
  • Divadlo Thália (Košice)
  • Divadlo Jonáša Záborského (Prešov)
  • Spišské divadlo (Spišská Nová Ves)

Kniha Miloša Mistríka "Slovenská absurdná dráma"

Významným prínosom k teoretickému spracovaniu témy absurdného divadla na Slovensku je kniha Miloša MistríkaSlovenská absurdná dráma. Táto publikácia analyzuje vývoj a charakteristické črty slovenskej absurdnej drámy a zasadzuje ju do kontextu slovenského divadelníctva a kultúry.

Vplyv a odkaz

Hoci absurdné divadlo nemusí byť v súčasnosti dominantným smerom, jeho vplyv je stále prítomný v tvorbe mnohých divadelníkov a dramatikov. Jeho odkaz spočíva v spochybňovaní tradičných divadelných konvencií, v experimentovaní s formou a v kritickom pohľade na spoločnosť a ľudskú existenciu. Absurdné divadlo nám pripomína, že svet je často chaotický a nezmyselný, a že je na nás, aby sme si v ňom našli svoj vlastný zmysel.

tags: #Divadlo

Similar pages: