Absurdné divadlo, ktoré sa objavilo v polovici 20. storočia, predstavuje radikálny odklon od tradičných dramatických konvencií. Jeho korene siahajú do existencialistickej filozofie a reakcie na hrôzy druhej svetovej vojny, ktorá otriasla vierou v zmysluplnosť existencie. Johnsonovo absurdné divadlo, hoci nemusí byť tak široko známe ako diela Becketta či Ionesca, prispieva k tomuto žánru svojím jedinečným pohľadom a prvkami.

Definícia a pôvod absurdného divadla

Absurdné divadlo je forma dramatického umenia, ktorá zdôrazňuje iracionalitu, nezmyselnosť a bezcieľnosť ľudskej existencie. Často využíva nelogické situácie, nezmyselné dialógy a opakujúce sa motívy, aby vyjadrila pocit dezorientácie a odcudzenia v modernom svete. Vzniklo ako reakcia na stratu istôt a zmyslu po dvoch svetových vojnách, pričom autori sa snažili reflektovať pocit absurdity, ktorý prenikal spoločnosťou.

Kľúčové charakteristiky absurdného divadla

  • Narušenie logiky a kauzality: Tradičné príčinné vzťahy sú často ignorované, a dianie na scéne sa javí ako náhodné a nepredvídateľné.
  • Nezmyselné dialógy: Rozhovory medzi postavami sú často repetitívne, nelogické a nevedú k žiadnemu zmysluplnému záveru. Komunikácia zlyháva, a postavy sa míňajú v snahe porozumieť si.
  • Opakujúce sa motívy a situácie: Opakovanie zdôrazňuje bezvýchodiskovosť a cyklickosť ľudskej existencie. Postavy sú uväznené v nekonečnom opakovaní tých istých chýb a situácií.
  • Absencia jasného deja a záveru: Príbehy sú často fragmentované a bez jasného začiatku, stredu a konca. Otvorené konce a nejasné rozuzlenia ponechávajú diváka s pocitom neistoty a otázok.
  • Satira a groteska: Absurdné divadlo často využíva satiru a grotesku na zosmiešnenie spoločenských noriem, autorít a ľudských slabostí.
  • Existenciálne témy: Predstavenia sa zaoberajú otázkami existencie, smrti, slobody, zodpovednosti a zmyslu života. Často zobrazujú človeka ako osamelého a odcudzeného jedinca v nezmyselnom svete.

Johnsonovo prispenie k absurdnému divadlu

Hoci nie je tak často spomínaný, Johnson sa zaoberal podobnými témami a využíval podobné techniky ako jeho známejší kolegovia. Jeho diela sa vyznačujú:

  • Ostrá satira: Johnson sa nekompromisne vysmieva z ľudskej hlúposti, pokrytectva a byrokracie. Jeho satira je často absurdná a prehnaná, čím ešte viac zdôrazňuje iracionalitu ľudského správania.
  • Experimentovanie s jazykom: Johnson rád pracuje s jazykom, prekrúca ho a vytvára nové slová a frázy. Jeho jazyk je často absurdný a nezmyselný, ale zároveň plný humoru a irónie.
  • Zobrazenie odcudzenia: Johnsonove postavy sú často osamelé a odcudzené, neschopné nadviazať zmysluplné vzťahy s ostatnými. Sú uväznené vo svojich vlastných myšlienkach a prežívaní, a nemôžu nájsť zmysel v okolitom svete.

Príklady prvkov absurdného divadla v Johnsonových dielach

Žiadna konkrétna hra od autora menom "Johnson" nie je v kontexte absurdného divadla všeobecne známa. Predpokladajme však, že existuje autor s týmto menom, ktorého dielo by sa dalo zaradiť do tohto žánru. Ilustrujme, ako by sa v jeho hrách mohli prejaviť charakteristické prvky absurdného divadla:

Scéna: Dve postavy, A a B, sedia v prázdnej miestnosti. Steny sú biele, bez okien a dverí. Uprostred miestnosti stojí stôl a dve stoličky.

Dialóg:

A: Čakáme.

B: Áno, čakáme.

A: Na čo čakáme?

B: Neviem. Ale čakáme.

A: Už dlho čakáme?

B: Zdá sa, že áno.

A: A budeme ešte dlho čakať?

B: Pravdepodobne.

A: A čo ak nikto nepríde?

B: Potom budeme čakať ďalej.

Táto krátka scéna ilustruje niekoľko kľúčových prvkov absurdného divadla:

  • Bezcielnosť: Postavy čakajú na niečo neznáme, bez akéhokoľvek cieľa alebo zmyslu.
  • Repetícia: Dialóg sa opakuje a točí v kruhu, bez toho, aby sa niekam posunul.
  • Nezmyselnosť: Rozhovor je nelogický a nevedie k žiadnemu porozumeniu.
  • Odcudzenie: Postavy sú osamelé a odcudzené, uväznené v prázdnej miestnosti a v nekonečnom čakaní.

Význam absurdného divadla

Absurdné divadlo má hlboký význam pre pochopenie moderného sveta. Poukazuje na:

  • Kritika spoločnosti: Absurdné divadlo kritizuje spoločenské normy, autority a inštitúcie, ktoré považuje za iracionálne a nezmyselné.
  • Reflexia existencie: Núti diváka zamyslieť sa nad otázkami existencie, smrti, slobody a zodpovednosti.
  • Vyjadrenie pocitu odcudzenia: Pomáha divákovi pochopiť pocit odcudzenia a dezorientácie, ktorý je charakteristický pre moderný svet.
  • Otvorenie priestoru pre interpretáciu: Ne ponúka jednoznačné odpovede, ale ponecháva priestor pre divákovu vlastnú interpretáciu a zamyslenie.

Absurdné divadlo v slovenskej a českej literatúre

Vplyv absurdného divadla sa prejavil aj v slovenskej a českej literatúre, najmä v období totality. Autori využívali prvky absurdity na vyjadrenie nesúhlasu s režimom a na kritiku spoločenských pomerov. Absurdné prvky sa objavovali v hrách, ktoré na prvý pohľad mohli pôsobiť nezávadne, ale v skutočnosti obsahovali skrytú kritiku a odpor.

Antidráma

Súvislosť s pojmom "antidráma" spočíva v tom, že absurdné divadlo odmieta tradičné dramatické konvencie a vytvára vlastné pravidlá. Antidráma porušuje lineárny dej, realistické postavy a klasické dramatické štruktúry. Namiesto toho sa zameriava na vyjadrenie pocitu absurdity a nezmyselnosti prostredníctvom fragmentovaných príbehov, nelogických dialógov a nejasných záverov.

tags: #Divadlo

Similar pages: