Alžbetínske divadlo predstavuje fascinujúcu kapitolu v dejinách anglického divadla a kultúry. Jeho vznik a rozmach sú úzko spojené s vládou kráľovnej Alžbety I. (1558-1603) a následne aj s obdobím vlády Jakuba I. a Karola I. (Stuartovci). Toto obdobie, ktoré sa zvykne označovať aj ako renesančné divadlo v Anglicku, bolo svedkom nebývalého rozkvetu dramatického umenia a zanechalo trvalý odkaz, ktorý ovplyvňuje divadlo dodnes.
Na rozdiel od stredovekého divadla, ktoré bolo úzko spojené s cirkvou a náboženskými rituálmi, alžbetínske divadlo sa stalo svetským a komerčným podnikom. Zmena nastala postupne, začiatkom renesancie, s návratom k antickým ideálom a s nárastom záujmu o ľudské príbehy a emócie. Ďalším dôležitým faktorom bol nárast gramotnosti a vzdelanosti medzi obyvateľstvom, čo viedlo k zvýšenému dopytu po kultúrnych podujatiach.
V tomto období sa začali formovať profesionálne divadelné spoločnosti, ktoré si prenajímali priestory v existujúcich budovách, ako boli hostince a dvory, alebo si stavali vlastné divadlá. Medzi najznámejšie divadlá patrili The Theatre, The Curtain, The Rose, The Swan a samozrejme, slávny Globe Theatre, spojený s menom Williama Shakespeara.
Alžbetínske divadlo malo niekoľko charakteristických čŕt, ktoré ho odlišovali od divadla v iných obdobiach:
Divadlá boli zvyčajne kruhového alebo osemuholníkového tvaru, s otvoreným priestorom v strede (yard), kde stáli diváci (groundlings). Okolo yardu sa nachádzali galérie s miestami na sedenie pre bohatších divákov. Javisko bolo vyvýšené a zasahovalo do yardu, čím sa vytváral úzky kontakt medzi hercami a divákmi. Dekorácie boli minimálne a dôraz sa kládol na kostýmy a herecké výkony.
Herecké spoločnosti boli organizované ako združenia hercov, ktorí si delili zisky a straty. Medzi najznámejšie spoločnosti patrili Lord Chamberlain's Men (neskôr King's Men), ktorých členom bol aj William Shakespeare, a Admiral's Men. Ženské úlohy hrali mladí muži, pretože v tom čase nebolo ženám dovolené vystupovať na javisku.
Alžbetínska dráma bola mimoriadne rozmanitá a zahŕňala tragédie, komédie, historické hry a romance. Autori ako William Shakespeare, Christopher Marlowe, Ben Jonson, Thomas Kyd a John Webster vytvorili diela, ktoré sa vyznačovali hlbokou psychologickou prepracovanosťou postáv, komplexnými zápletkami a bohatým jazykom. Používali sa rôzne dramatické prostriedky, ako sú monológy, dialógy, aside (poznámky bokom) a chórové vstupy.
Divadlo bolo v alžbetínskej Anglicku veľmi populárne a navštevovali ho ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev. Predstavenia sa konali popoludní a trvali niekoľko hodín. Diváci boli živí a reagovali na dianie na javisku, tlieskali, kričali a hádzali na hercov ovocie alebo zeleninu, ak sa im predstavenie nepáčilo. Divadlo bolo nielen zábavou, ale aj miestom, kde sa diskutovalo o aktuálnych spoločenských a politických otázkach.
Alžbetínske divadlo malo obrovský význam pre rozvoj anglickej kultúry a literatúry. Prispelo k formovaniu anglického jazyka, vytvorilo priestor pre slobodné vyjadrovanie názorov a podnietilo diskusiu o dôležitých spoločenských otázkach. Diéla Williama Shakespeara a ďalších alžbetínskych dramatických autorov sa stali súčasťou svetového kultúrneho dedičstva a dodnes sa hrajú a študujú po celom svete.
Alžbetínske divadlo tiež ovplyvnilo vývoj divadla v iných krajinách. Jeho vplyv je viditeľný v dielach autorov ako Molière, Racine a Corneille vo Francúzsku, alebo Lope de Vega a Calderón de la Barca v Španielsku. V neposlednom rade, alžbetínske divadlo položilo základy pre moderné divadlo a film.
Pre hlbšie pochopenie Alžbetínskeho divadla je potrebné zamerať sa na nasledovné špecifické aspekty:
Alžbetínski dramatikovia používali bohatý a expresívny jazyk, ktorý bol plný metafor, alegórií, a slovných hračiek. Shakespeare je majstrom v používaní jazyka na vyjadrenie komplexných myšlienok a emócií. Jeho diela sú plné citátov, ktoré sa stali súčasťou bežnej reči.
Alžbetínske divadlo sa snažilo o zobrazenie reality, ale zároveň sa neobmedzovalo len na jej verné kopírovanie. Dramatikovia využívali rôzne štylizačné prostriedky, ako sú napríklad sny, zjavenia, a nadprirodzené bytosti, aby vyjadrili hlbšie pravdy o ľudskej existencii.
Alžbetínske hry často zobrazovali morálne dilemy, s ktorými sa stretávali postavy. Diváci boli nútení zamýšľať sa nad správnosťou ich konania a nad dôsledkami ich rozhodnutí. Témy ako moc, spravodlivosť, pomsta, láska, a zrada boli často spracované veľmi komplexne a nuansovane.
Alžbetínske divadlo bolo úzko spojené s politickou situáciou v Anglicku. Hry často odrážali aktuálne politické udalosti a názory. Napríklad, historické hry Williama Shakespeara boli často interpretované ako oslava anglickej monarchie a ako varovanie pred nebezpečenstvom občianskej vojny.
Okrem zábavy malo alžbetínske divadlo aj vzdelávací aspekt. Hry často obsahovali morálne ponaučenia a historické informácie. Diváci sa mohli prostredníctvom divadla učiť o histórii, literatúre, filozofii, a iných vedných odboroch.
Hoci alžbetínske divadlo bolo vysoko sofistikované a prepracované, nájdeme v ňom aj prvky naivity. Tieto prvky sa prejavovali najmä v:
Niektoré hry mali pomerne jednoduché zápletky, ktoré boli založené na základných ľudských emóciách a konfliktoch. Cieľom bolo osloviť široké publikum, vrátane menej vzdelaných divákov.
Humor bol dôležitou súčasťou alžbetínskeho divadla. Hry často obsahovali komické postavy a situácie, ktoré mali divákov rozosmiať. Humor sa používal aj na kritiku spoločenských nedostatkov a na zľahčenie vážnych tém.
Niektoré postavy boli zobrazené zjednodušene a stereotypne. Napríklad, postavy sluhov a roľníkov boli často zobrazované ako hlúpi a naivní. Cieľom bolo vytvoriť komický efekt a pobaviť divákov.
Nadprirodzené prvky, ako sú duchovia, víly, a čarodejnice, boli často používané v alžbetínskych hrách. Tieto prvky dodávali hrám tajomnú a fantastickú atmosféru, a zároveň slúžili na vyjadrenie hlbších myšlienok a emócií.
Zaujímavým paralelným javom je Radošinské naivné divadlo, ktoré vzniklo v 60. rokoch 20. storočia na Slovensku. Hoci sa jedná o divadlo moderné, v jeho poetike možno nájsť podobné prvky ako v alžbetínskom divadle, najmä v jednoduchosti zápletiek, používaní humoru, a zobrazení bežného života. Radošinské naivné divadlo sa inšpirovalo ľudovou kultúrou a snažilo sa o vytvorenie divadla, ktoré by bolo prístupné širokému publiku.
V alžbetínskom divadle zohrávali dôležitú úlohu aj kostýmy a scénografia. Kostýmy boli často veľmi honosné a prepracované, a slúžili na rozlíšenie postáv a na vytvorenie vizuálneho efektu. Scénografia bola zvyčajne minimálna, a dôraz sa kládol na kostýmy a herecké výkony. V tomto období vznikali prvé požičovne kostýmov, ktoré si herci zaobstarávali po bohatých šľachticoch, čo svedčí o dôležitosti vizuálnej stránky predstavení.
Alžbetínske divadlo je významnou súčasťou svetovej divadelnej histórie. Jeho charakteristické črty, dramatická tvorba, a vplyv na ďalší vývoj divadla ho robia jedinečným a fascinujúcim fenoménom. Hoci sa jedná o divadlo historické, jeho témy a myšlienky sú stále aktuálne a rezonujú s divákmi aj v 21. storočí.
tags: #Divadlo