Horehronie, malebný región v srdci Slovenska, je známy nielen svojou nádhernou prírodou, ale aj bohatým kultúrnym dedičstvom. Medzi najvýraznejšie a najcennejšie prejavy tohto dedičstva patríhorehronský viac hlasný spev. Táto unikátna vokálna tradícia, charakteristická pre obce Horehronia, si zaslúžene získala uznanie nielen na Slovensku, ale aj v celosvetovom meradle. Dôkazom toho je aj jej zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, ku ktorému došlo v roku 2017. Tento významný moment potvrdil výnimočnosť a univerzálnu hodnotu horehronského viac hlasného spevu.
Horehronský viac hlasný spev sa odlišuje od iných typov vokálneho prejavu svojouintenzitou a hrdelnosťou. Speváci využívajú plný hlas, často s charakteristickým „tlačením“ tónu z hrdla, čo piesňam dodáva jedinečnú silu a nosnosť. Táto technika umožňuje, aby sa spev niesol do diaľky a bol dobre počuteľný aj v otvorenom priestore, čo bolo v minulosti dôležité pre komunikáciu a spoločenské udalosti.
Ďalším kľúčovým prvkom jeviachlasnosť. Najčastejšie sa stretávame s dvoj- a trojhlasnou inštrumentáciou, pričom jednotlivé hlasy sa prelínajú a vytvárajú bohaté harmonické súzvuky. Hlasy nie sú len jednoduchým doplnením melódie, ale majú rovnocenné postavenie a prispievajú k celkovej dynamike a emotívnosti piesne. Zaujímavé je, že improvizácia a variabilita hrajú dôležitú úlohu v interpretácii, čo znamená, že každé vystúpenie môže byť mierne odlišné a originálne, hoci základná štruktúra a melódia zostávajú zachované.
Repertoár horehronského viac hlasného spevu je rozsiahly a žánrovo pestrý. Zahŕňapiesne rôzneho charakteru – od obradových a rituálnych piesní spojených s kalendárnymi zvykmi a rodinnými udalosťami, cez balady a epické piesne s historickými alebo legendárnymi témami, až po piesne lyrické, tanečné a žartovné. Každý žáner má svoje špecifické melodické a rytmické črty, ale spoločným menovateľom zostáva charakteristická viachlasnosť a hrdelný prejav.
Ako už názov napovedá, horehronský viac hlasný spev je pevne spätý sregiónom Horehronia. Táto oblasť, rozprestierajúca sa pod majestátnymi vrcholmi Nízkych Tatier, si po stáročia uchováva silné puto k tradičnej ľudovej kultúre. Izolovanosť regiónu a silné komunitné väzby prispeli k zachovaniu a rozvoju mnohých unikátnych kultúrnych prejavov, medzi ktoré patrí aj viac hlasný spev.
Presný pôvod horehronského viac hlasného spevu je ťažké s istotou určiť. Predpokladá sa, že jeho korene siahajú hlboko dostredoveku, možno až do obdobia valašskej kolonizácie. Valašské osídlenie prinieslo do regiónu nové kultúrne vplyvy, ktoré sa miešali s pôvodnými slovanskými tradíciami. Niektoré teórie spájajú hrdelný prejav s pasteveckým spôsobom života a potrebou komunikovať na veľké vzdialenosti v horskom teréne. Iné poukazujú na vplyv staroslovanských obradových spevov a ich archaických vokálnych techník.
Bez ohľadu na presný pôvod, horehronský viac hlasný spev sa stal neoddeliteľnou súčasťouidentity Horehroncov. Po stáročia sa tradoval ústnym podaním z generácie na generáciu, pričom každá generácia pridávala do neho niečo svoje, no zároveň zachovávala jeho základné charakteristiky. V minulosti bol viac hlasný spev bežnou súčasťou každodenného života – spievalo sa pri práci na poli, pri pasení dobytka, na svadbách, pohreboch, zábavách a pri rôznych iných príležitostiach. Bol to prostriedok na vyjadrenie emócií, na upevňovanie komunitných väzieb a na odovzdávanie kultúrnych hodnôt.
Z hudobného hľadiska je horehronský viac hlasný spev charakteristický svojoujednoduchosťou a prirodzenosťou. Melódie sú často pentatonické alebo diatonické, s jednoduchou rytmickou štruktúrou. Dôraz sa kladie na vokálnu interpretáciu a harmonickú súhru hlasov, nie na zložité inštrumentálne sprievody. Hoci sa v súčasnosti niekedy objavuje aj sprievod hudobných nástrojov, tradične bol horehronský viac hlasný spev spievanýa cappella.
Harmonická štruktúra je založená naprirodzených intervaloch, často s využitím kvint a kvárt. V dvojhlasnom speve sa najčastejšie stretávame s vedením hlasov v paralelnej terce alebo sexte. Trojhlasný spev je zložitejší a vyžaduje si precíznejšiu koordináciu hlasov. Často sa využíva princípimitácie a kontrapunktu, kde jednotlivé hlasy preberajú a dopĺňajú melodické motívy, vytvárajúc tak bohatú a dynamickú zvukovú textúru.
Dôležitým aspektom interpretácie jeemocionálny náboj. Horehronské piesne nie sú len o technickej dokonalosti spevu, ale predovšetkým o vyjadrení pocitov a prežívaní textu. Speváci sa snažia sprostredkovať poslucháčom atmosféru piesne, jej posolstvo a emócie. V interpretácii sa často objavujúdynamické zmeny, agogické nuansy a výrazové prostriedky, ktoré piesňam dodávajú živý a autentický charakter.
Zápis horehronského viac hlasného spevu do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v roku 2017 bol významnýmprelomovým momentom. Toto uznanie nielenže potvrdilo výnimočnosť a hodnotu tejto tradície, ale zároveň jej zabezpečilo medzinárodnú ochranu a podporu. UNESCO zápis prispel k zvýšenému povedomiu o horehronskom viac hlasnom speve a k jeho propagácii na celosvetovej úrovni.
Pre samotný región Horehronia mal zápis do UNESCOsymbolický aj praktický význam. Symbolicky posilnil hrdosť miestnych obyvateľov na svoje kultúrne dedičstvo a motivoval ich k jeho aktívnejšiemu zachovávaniu a rozvíjaniu. Prakticky zápis prispel k získavaniu finančných prostriedkov a projektov zameraných na podporu tradičnej kultúry, vzdelávanie a turizmus. Horehronský viac hlasný spev sa tak stal nielen kultúrnym pokladom, ale ajmotorom regionálneho rozvoja.
V súčasnosti existuje na Horehronímnožstvo folklórnych skupín a súborov, ktoré sa venujú interpretácii a šíreniu horehronského viac hlasného spevu. Organizujú sa festivaly, koncerty, workshopy a vzdelávacie programy, ktoré prispievajú k prenosu tradície na mladšie generácie. Aj v školách a kultúrnych zariadeniach sa venuje pozornosť výučbe tradičného spevu, čím sa zabezpečuje jeho kontinuita a prežitie.
Napriek pozitívnemu vývoju a úspechom, horehronský viac hlasný spev čelí ajvýzvam. Jednou z nich jedemografický vývoj a odchod mladých ľudí z regiónu. Mladá generácia má často iné záujmy a priority, a preto je dôležité nájsť spôsoby, ako ich osloviť a motivovať k zapojeniu sa do zachovávania tradície. Ďalšou výzvou jekomercializácia a štylizácia folklóru. V snahe o zatraktívnenie a prispôsobenie sa modernému vkusu sa niekedy stráca autenticita a pôvodný charakter spevu. Je dôležité hľadať rovnováhu medzi zachovávaním tradičných foriem a prispôsobovaním sa súčasným trendom.
Perspektívy pre budúcnosť horehronského viac hlasného spevu sú všakoptimistické. Zápis do UNESCO, aktívna činnosť folklórnych skupín, podpora zo strany samospráv a štátnych inštitúcií, a rastúci záujem o tradičnú kultúru – to všetko vytvára priaznivé podmienky pre jeho ďalší rozvoj a prežitie. Dôležité je pokračovať vvzdelávaní, popularizácii a podpore tohto unikátneho kultúrneho dedičstva, aby aj budúce generácie mohli obdivovať a vychutnávať si krásu a silu horehronského viac hlasného spevu.
Horehronský viac hlasný spev nie je len hudobnou tradíciou, je toživý odkaz minulosti, ktorý nám pripomína naše korene a identitu. Je to prejav ľudskej kreativity, komunity a duchovného bohatstva. Je to kultúrny poklad, ktorý si zaslúži našu úctu, ochranu a odovzdávanie ďalším generáciám.
tags: #Spev