Medzivojnové obdobie (1918-1939) predstavuje pre slovenské ochotnícke divadlo mimoriadne plodné a významné obdobie. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa ochotníckemu divadlu otvorili nové možnosti rozvoja, spojené s národným obrodením a kultúrnym rozmachom. Ochotnícke divadlo sa stalo dôležitým nástrojom šírenia slovenskej kultúry a jazyka, najmä v menších mestách a na vidieku, kde profesionálne divadlá neboli dostupné. Jeho význam presahoval rámec umeleckej činnosti, stalo sa súčasťou budovania národnej identity a posilňovania občianskeho povedomia.
Korene slovenského ochotníckeho divadla siahajú do prvej polovice 19. storočia. Medzi priekopníkov patril Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, ktorý v roku 1830 založil v Liptovskom Mikuláši Divadlo slovenské Sväto-Mikulášske. Toto divadlo zohralo kľúčovú úlohu v rozvoji slovenského jazyka a kultúry v čase silnej maďarizácie. V druhej polovici 19. storočia vznikali ochotnícke divadlá v mnohých ďalších mestách a obciach, napríklad v Trnave (1867), Skalici, Hybiach, Važci, Haliči, Námestove a Mošovciach. Tieto divadlá často pôsobili v náročných podmienkach, čelili cenzúre a obmedzeniam zo strany úradov, najmä v obdobiach silnejúcej maďarizácie. Napriek tomu sa ochotníkom darilo udržiavať slovenskú kultúru a jazyk, a to inscenovaním hier s národnou tematikou a organizovaním kultúrnych podujatí.
Medzivojnové obdobie prinieslo pre ochotnícke divadlo zásadné zmeny. Vznik Československa umožnil slobodnejší rozvoj slovenskej kultúry a ochotnícke divadlá sa stali dôležitou súčasťou kultúrneho života. Zvýšil sa počet ochotníckych súborov, zlepšila sa ich umelecká úroveň a rozšíril sa repertoár. Ochotníci sa venovali nielen hrám s národnou tematikou, ale aj prekladom svetovej dramatiky, čím obohacovali kultúrny život v regiónoch. Medzi typické znaky ochotníckeho divadla v tomto období patrili:
Repertoár ochotníckeho divadla v medzivojnovom období bol pestrý a rôznorodý. Okrem hier s národnou tematikou sa hrávali aj komédie, frašky, veselohry, ale aj vážnejšie drámy. Medzi najhranejších autorov patrili:
Výber repertoáru závisel od umeleckých ambícií súboru, ale aj od vkusu a preferencií miestneho publika. Ochotníci sa snažili inscenovať hry, ktoré boli zrozumiteľné, zábavné a zároveň mali výchovný charakter.
V medzivojnovom období pôsobilo mnoho talentovaných ochotníkov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj slovenského divadla. Medzi najvýznamnejšie osobnosti patrili:
Ochotnícke divadlo v medzivojnovom období zohrávalo dôležitú úlohu v spoločenskom živote. Okrem kultúrnej funkcie malo aj významný výchovný a spoločenský vplyv. Ochotnícke divadlá:
Ochotnícke divadlá v medzivojnovom období boli zvyčajne organizované ako spolky alebo združenia. Financovanie bolo zabezpečované z rôznych zdrojov:
Hospodárenie s finančnými prostriedkami bolo zvyčajne v rukách výboru spolku, ktorý zodpovedal za riadne využívanie prostriedkov.
Medzi ochotníckym a profesionálnym divadlom v medzivojnovom období existovala úzka väzba. Mnohí profesionálni herci a režiséri začínali svoju kariéru ako ochotníci. Ochotnícke divadlá boli pre profesionálnu scénu dôležitým zdrojom talentov. Profesionálni divadelníci často hosťovali v ochotníckych divadlách, čím zvyšovali ich umeleckú úroveň. Taktiež, profesionálne divadlá často preberali hry, ktoré boli úspešné v ochotníckych divadlách. V roku 1933 bolo v ČSR 30 stálych divadiel a 38 kočovných spolkov, ktoré ponúkali divákom kvalitné predstavenia prostredníctvom výborných hercov, dramaturgov, režisérov atď, čo sa prejavilo na vysokej návštevnosti divadiel. Okrem Nár. Divadla v Prahe boli najznámejšie aj Vinohradské divadlo a divadlo Vlasta Buriana.
Po roku 1948 sa politická situácia v Československu zmenila a ochotnícke divadlo prešlo zásadnou premenou. Komunistický režim sa snažil ovládať a riadiť všetky oblasti kultúrneho života, vrátane ochotníckeho divadla. Dochádzalo k ideologizácii repertoáru, cenzúre a obmedzovaniu slobody tvorby. Názov "ochotnícke divadlo" bol postupne nahradený pojmom "ľudové divadlo", ktorý mal zdôrazniť masový a proletársky charakter divadelnej činnosti. Napriek týmto negatívnym vplyvom sa ochotnícke divadlo udržalo a naďalej zohrávalo dôležitú úlohu v kultúrnom živote. Po páde komunizmu v roku 1989 sa ochotnícke divadlo vrátilo k svojim pôvodným tradíciám a hodnotám. Mnohé súbory sa premenovali na "ochotnícke divadlá" a začali sa venovať inscenovaniu hier s rôznorodou tematikou. Ochotnícke divadlo na Slovensku pretrváva dodnes a naďalej prispieva k rozvoju kultúry a umenia. Významným miestom ochotníkov bol Liptov. Liptov je miestom, v ktorom sa zrodilo, ale aj rástlo a aj do dnešnej doby aktívne pôsobí ochotnícke divadlo. V tejto oblasti je divadelná tradícia na vysokej úrovni.
tags: #Divadlo