Viachlasný dynamický horehronský spev predstavuje živý a jedinečný prejav tradičnej slovenskej kultúry. Je to fenomén, ktorý sa vyvíjal po stáročia v regióne Horehronia a ktorý si zachoval svoju autenticitu a originalitu až dodnes. Jeho význam presahuje hranice regiónu a je neoddeliteľnou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva, uznávaného aj na medzinárodnej úrovni. Tento článok sa zameriava na detailný rozbor tohto spevu, jeho históriu, charakteristické črty, súčasný stav a budúcnosť.
Horehronský viachlasný spev má hlboké korene v živote miestnych obyvateľov. Jeho pôvod siaha do čias, keď bol spev neoddeliteľnou súčasťou každodenných aktivít – od práce na poliach a v lesoch, cez rodinné oslavy a náboženské obrady, až po spoločenské stretnutia. Pôvodne mal spev pravdepodobne jednoduchšiu formu, ktorá sa postupne vyvíjala a obohacovala o nové prvky a harmónie. Presný pôvod je ťažké určiť, no predpokladá sa, že sa formoval v priebehu storočí prostredníctvom ústneho podania a neustálej interakcie medzi spevákmi a poslucháčmi. Jeho vývoj bol ovplyvnený geografickými podmienkami, sociálnymi štruktúrami a historickými udalosťami regiónu.
Horehronie, hornatý región s rozsiahlymi lesmi a údoliami, zohralo kľúčovú úlohu pri formovaní charakteru spevu. Intenzívny hrdelný prejav, typický pre tento spev, bol pravdepodobne vyvinutý pre potreby komunikácie na veľké vzdialenosti v členitom teréne. Hlasy spevákov sa museli niesť cez doliny a hory, aby boli počuteľné aj v odľahlých oblastiach. Táto potreba silného a zvučného hlasu sa odrazila aj v technike spevu, ktorá kladie dôraz na rezonanciu a projekciu hlasu.
Spev bol úzko spojený so sociálnym životom Horehronia. Bol prostriedkom na vyjadrenie emócií, zdieľanie príbehov a posilňovanie komunitných väzieb. Pri práci na poliach si muži spievali, aby si spríjemnili a uľahčili prácu. Ženy spievali pri pradení, tkaní a iných domácich prácach. Pri svadbách, krstinách a pohreboch spev sprevádzal dôležité životné udalosti a vyjadroval radosť, smútok a spolupatričnosť. Spev bol taktiež dôležitý pri náboženských obradoch, kde sa používal na oslavu Boha a vyjadrenie viery.
Horehronský viachlasný spev sa vyznačuje niekoľkými špecifickými prvkami, ktoré ho odlišujú od iných druhov ľudového spevu. Medzi najvýraznejšie patria:
Napriek tomu, že horehronský viachlasný spev má spoločné charakteristické črty, existujú aj rozdiely medzi jednotlivými obcami. Z hľadiska spôsobu spevu sa horné obce Horehronia (Šumiac, Telgárt, Vernár) v interpretačných nuansách aj tvorbe tónu odlišujú od dolných (ostatné). Tieto rozdiely sú výsledkom dlhodobého vývoja v izolovaných komunitách a odrážajú špecifické tradície a zvyky jednotlivých obcí.
Tieto obce, ležiace v hornatej časti Horehronia, sú známe pre svoj osobitý štýl spevu, ktorý sa vyznačuje silným hrdelným prejavom a výraznou melodickou linkou. Ich spev je často sprevádzaný tanečnými prvkami a používa sa pri rôznych spoločenských udalostiach. Šumiac je známy pre svoje fujary a gajdy, ktoré sa často používajú ako sprievod k spevu.
Dolné obce Horehronia majú často miernejší štýl spevu s dôrazom na harmóniu a precízne prevedenie. Ich spev je často sprevádzaný husľami, kontrabasom a cimbalom. Tieto obce sú známe pre svoje rozsiahle zbierky ľudových piesní a pre svoje aktívne folklórne skupiny.
Horehronský viachlasný spev je v súčasnosti zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a UNESCO. Toto uznanie je dôležitým krokom k zachovaniu a propagácii tohto jedinečného kultúrneho fenoménu. Napriek tomu spev čelí niekoľkým výzvam a je považovaný za ohrozený.
Jedným z najväčších problémov je starnutie populácie spevákov a nedostatok záujmu o tradičný spev medzi mladou generáciou. Mnoho skúsených spevákov už zomrelo, a tí, ktorí zostali, sú často v pokročilom veku. Mladí ľudia majú často iné záujmy a preferencie a nemajú dostatočnú motiváciu učiť sa tradičný spev.
Moderný životný štýl s jeho uponáhľanosťou a komercializáciou nepraje tradičnej kultúre. Ľudia majú menej času a priestoru na spoločenské aktivity, ktoré boli kedysi neoddeliteľnou súčasťou ich života. Tradičné hodnoty a zvyky sú často nahradené modernými trendmi a vplyvmi.
Napriek uznaniu na národnej a medzinárodnej úrovni, horehronský viachlasný spev stále čelí nedostatočnej podpore zo strany štátu a miestnych samospráv. Financovanie folklórnych skupín a kultúrnych podujatí je často nedostatočné a neumožňuje efektívne zachovanie a propagáciu spevu.
Napriek týmto výzvam existuje aj niekoľko snáh o zachovanie a revitalizáciu horehronského viachlasného spevu. Folklórne skupiny, kultúrne inštitúcie a jednotliví nadšenci sa snažia o zachovanie tradičného spevu prostredníctvom rôznych aktivít.
Zápis horehronského viachlasného spevu do zoznamu UNESCO je významným úspechom, ktorý prispel k jeho propagácii a uznaniu na medzinárodnej úrovni. UNESCO taktiež poskytuje finančnú a technickú pomoc pre projekty zamerané na zachovanie kultúrneho dedičstva.
Budúcnosť horehronského viachlasného spevu závisí od aktívneho prístupu k jeho zachovaniu a revitalizácii. Je potrebné zapojiť všetky zainteresované strany – štát, miestne samosprávy, kultúrne inštitúcie, folklórne skupiny, jednotlivých nadšencov a predovšetkým mladú generáciu. Iba spoločným úsilím je možné zabezpečiť, aby tento jedinečný kultúrny fenomén prežil a bol odovzdávaný budúcim generáciám.
Pri zachovávaní tradície je dôležité nezabúdať na inovácie a modernizáciu. Tradičný spev môže byť obohatený o nové prvky aアレンジメント, ktoré ho priblížia súčasnému publiku. Je možné experimentovať s novými aranžmánmi, ktoré zachovávajú podstatu spevu, ale zároveň ho robia atraktívnejším pre mladých ľudí. Taktiež je možné využiť moderné technológie na propagáciu spevu a jeho sprístupnenie širokej verejnosti.
Pri všetkých snahách o zachovanie a revitalizáciu je dôležité zachovať autenticitu spevu. Je potrebné rešpektovať tradičné formy a techniky spevu a vyhnúť sa komerčným úpravám, ktoré by mohli narušiť jeho jedinečný charakter. Autenticita je kľúčom k zachovaniu kultúrneho dedičstva a jeho odovzdávaniu budúcim generáciám.
tags: #Spev